BRATISLAVA. Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách sa stali jedným zo symbolov boja ochranárov a ekológov proti divokej ťažbe dreva v národných parkoch. Trinásť rokov po obrovskej veternej kalamite vidno na miestach, kde boli iba pováľané stromy, ako si príroda dokáže s obnovou lesa poradiť sama. Obrovské holé pláne postupne nahrádza mladý porast.
Lesníci napriek tomu preferujú spracovanie kalamity, teda vyťaženie napadnutého dreva a vysadenie nových, mladých stromov. Pred týždňom skupina ochranárov na internete spustila iniciatívu My sme les, ktorá s takýmto prístupom nesúhlasí. Jej cieľom je zastavenie ťažby dreva v národných parkoch a zlepšenie ochrany prirodzených lesov. Od jej spustenia ju už podpísalo viac ako 58-tisíc ľudí.
Jedným z argumentov na nulové zasahovanie v lesoch totiž je, že aj veterná kalamita či lykožrút sú súčasťou prírody a patria k nej. A aj na mŕtve či popadané stromy je naviazaných množstvo iných živočíchov.
„V lese existujú tri štádiá života a na každé sú viazané iné druhy živočíchov,“ hovorí jeden z iniciátorov kampane My sme les Karol Kaliský. Vysvetľuje, že v prípade, že sa tieto štádiá prerušia, stratí sa typické lesné prostredie, čo ohrozuje celý ekosystém.
Lesníci však nesúhlasia a tvrdia, že svojimi zásahmi lesom pomáhajú. Argumentujú napríklad aj tým, že pri výbere semien postupujú podľa prísnych kritérií a majú vysoké nároky aj na genetickú výbavu a odolnosť mladých sadeníc.
„Umelou obnovou vnášame na kalamitné plochy odolnejšie dreviny, ktoré sa v pôvodnom materskom poraste nevyskytovali a pomáhajú zvyšovať ekologickú stabilitu porastu,“ vysvetľuje riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku Ján Vrbenský.

Beata
Balogová
