Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom
BRATISLAVA. Tri dni boli lesy v okolí Žarnovice a Prievidze plné policajtov a vojakov, na cestách boli zátarasy a vojaci s automatickými puškami. Vo vzduchu lietal vrtuľník s termovíziou, na zemi zasa neustále pracovali policajní psovodi. Nech sa človek nachádzal kdekoľvek na hornej Nitre, pátranie nemohol prehliadnuť.
Vražda podnikateľa Jána Kubašiaka z Polomky sa do slovenskej histórie zapísala práve pre ohromnú policajnú akciu, ktorá po čine nasledovala. Do pátrania po vrahoch bolo nasadených šesťsto policajtov a sto vojakov.
Dôvodom bol fakt, že páchateľmi boli bývalí policajti a na úteku mohli byť veľmi nebezpeční. Akcia sa nakoniec skončila po necelých piatich dňoch, keď policajti na sídlisku v Prievidzi zadržali dvoch podozrivých páchateľov, bývalého vyšetrovateľa Róberta Petluša a kukláča Juraja Roszíka. Tretieho páchateľa, policajta Róberta Červeňana, zadržali už na druhý deň po vražde.
V Polomke zavraždili podnikateľa a postrelili policajta Čítajte Po rozsiahlom vyšetrovaní polícia obvinila z objednávky Kubašiakovej vraždy podnikateľa Igora Šajgala.
Neskôr skutok vyšetrovatelia prekvalifikovali na objednávku lúpežného prepadnutia, okrem toho vraj pre obchodné spory Kubašiaka aj vydieral.
Okresný súd v Banskej Bystrici odsúdil Šajgala na osem rokov väzenia aj na peňažný trest 35-tisíc eur, rozsudok potvrdil pred dvoma rokmi aj bystrický krajský súd. Obhajoba aj prokurátor však podali dovolanie na Najvyšší súd.
Rozhodoval o ňom trestný senát pod vedením Štefana Harabina, ktorý vo štvrtok všetky predchádzajúce rozhodnutia zrušil a prikázal opätovne konať okresnému súdu.
Vinu odmieta
Šajgal je už dva roky na úteku, Okresný súd v Banskej Bystrici naňho v decembri 2015 vydal aj európsky zatýkací rozkaz. Ten však vzhľadom na zrušenie rozsudku už neplatí. Počas pojednávaní Šajgal po celý čas svoju vinu a spojenie s Kubašiakovou vraždou odmietal.
„Ak je niekto odsúdený na osem rokov a je nevinný, asi je mu ťažko niekam ísť, ale jeho útek komentovať nechcem,“ odpovedal po vyhlásení rozhodnutia Najvyššieho súdu Šajgalov obhajca Ondrej Zachar na otázku, prečo je jeho klient na úteku.
“V prípade senátu Štefana Harabina sme už zvyknutí na prekvapujúce rozhodnutia, takže z tohto hľadiska sa dá hodnotiť ako štandardné.
„
Tvrdí, že dôvody a motívy, ktoré boli napísané v pôvodnom rozsudku, neexistujú a Kubašiakova vražda sa nestala tak, ako je to opísané.
„Ak by sme neboli presvedčení o prípadnej vine, tak by sme do toho nešli,“ povedal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý si takisto prišiel vypočuť štvrtkové rozhodnutie.
Prokuratúra v tomto prípade takisto podala dovolanie, no zrušenie rozsudkov nežiadala. Problém bol v tom, že pri ukladaní rozsudku došlo k porušeniu zákona, pretože bol použitý aj starý, aj nový trestný zákon. Dôkazy vykonané na pojednávaniach sú však podľa prokurátora dostatočné.
„V prípade senátu Štefana Harabina už sme zvyknutí na prekvapujúce rozhodnutia, takže z tohto hľadiska sa dá hodnotiť ako štandardné,“ konštatoval prokurátor.
Presné zdôvodnenie rozhodnutia bude zverejnené v písomnej podobe neskôr. Harabin po zrušení všetkých rozsudkov vyhlásil, že dôvodom na takýto krok bol napríklad nezákonný výsluch jedného zo svedkov.
„Po ôsmich rokoch jeden človek zmenil výpoveď a súdy mu v jednej časti uverili a v druhej nie. Na to sú judikáty, buď svedkovi verím, alebo mu neverím," povedal Harabin. Šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová rozhodnutie odmietla komentovať s tým, že si počká na písomné zdôvodnenie.
Igor Šajgal dostal osem rokov v kauze vraždy Kubašiaka Čítajte Kauza olejári
Vražda podnikateľa Jána Kubašiaka z roku 2006 súvisí s jedným z najväčších organizovaných podvodov v slovenskej histórii. Organizovaná skupina, ktorá zrejme zahŕňala viac ako 400 ľudí, systematicky kupovala vykurovacie oleje a predávala ich ako naftu. Zarábali tým na rozdiele v spotrebnej dani a podľa vyšetrovateľov obrali štát o miliardy slovenských korún.
Polícia sa prípadom zaoberala od roku 1993, prvé obvinenia padli o osem rokov neskôr, keď začala stíhať organizovanú skupinu na západnom Slovensku. Celý obchod pravdepodobne riadili občania krajín bývalého Sovietskeho zväzu, u nás vraj mal biznis na starosti podnikateľ Jozef Oleš, v roku 2004 ho za hlavu olejárskej mafie označil vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak.
Oleš, ktorý istý čas pôsobil aj ako honorárny konzul Guiney a je otcom známej speváčky zo súťaže Superstar, strávil vo vyšetrovacej väzbe pol roka, no polícii sa jeho vinu preukázať nepodarilo, obžalovaný bol aj z vydierania, výsledok však bol rovnaký.
Za mreže išiel až v roku 2014, keď vo svojom luxusnom aute prepašoval do Rakúska dva a pol kilogramu kokaínu, za čo dostal štvorročný nepodmienečný trest.
V samotnej kauze olejári súdy aj naďalej konajú. Naposledy sa koncom septembra pred Okresný súd Košice I postavili traja obvinení, z ktorých sa jeden ku skutkom priznal.
Vlna násilia
Potom, ako polícia rozložila organizovaný gang kšeftárov s minerálnymi olejmi, sa začala aj vlna násilia. Dvoch podnikateľov, Jána Kubašiaka a Romana Krajčiho, ktorí patrili medzi hlavných podozrivých, v roku 2006 zavraždili. Kľúčový svedok Ernest Šimončič v apríli 2007 len so šťastím prežil streľbu na svoje auto. Páchateľov sa nepodarilo vypátrať.
Kým vrahov Kubašiaka sa polícii podarilo rýchlo vypátrať, Krajčiho poprava je dodnes neobjasnená. Známe je len to, že podnikal s pohonnými látkami cez niekoľko firiem a pohyboval sa v spoločnosti bratov Mellovcov, ktorí pracovali pre bývalého banskobystrického mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka.
Kubašiakov vrah Róbert Petluš dostal výnimočný trest 25 rokov za mrežami, jeho komplic Juraj Rozsík sa dohodol o vine a treste a dostal osem a pol roka, Róberta Červeňana poslal súd za mreže na sedem a pol roka.
Šajgalove obchodné spory s Kubašiakom zrejme súviseli práve s kauzou olejári. Odsúdený Petluš však pred súdom tvrdil, že si Šajgal neobjednal vraždu, ale len lúpež. Šajgal sa od verdiktu Krajského súdu v Banskej Bystrici ukrýva, naposledy ho začiatkom tohto roka podľa informácií Nového Času videli ukrývať sa v Brezne medzi Rómami.
Beata
Balogová
