BRATISLAVA. Predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS) by mal parlamentnému zahraničnému výboru vysvetliť svoje vystúpenie v ruskej Štátnej dume.
Od ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka chce výbor v súvislosti s Dankovým vystúpením v Dume správu o pozícii zahraničnej politiky Slovenska k Rusku.
Chcú počuť aj stanovisko Lajčáka, Danko príde
Rozhodli o tom opoziční poslanci na rokovaní výboru, keď odsúhlasili návrh nezaradeného poslanca Zsolta Simona.
Koaliční poslanci vrátane predsedu výboru Františka Šebeja (Most-Híd) boli proti, ale boli v menšine. TASR to potvrdili Simon a Šebej. Šéf výboru len pred pár dňami Dankovo vystúpenie v Dume kritizoval.
"Oficiálna zahraničná politika Slovenska je iná ako to, čo prezentoval predseda parlamentu Danko v ruskej Dume. Preto by som chcel počuť jeho vysvetlenie aj stanovisko ministra zahraničných vecí Lajčáka," vysvetľoval Simon.
Andrej Danko vo štvrtkovej reakcii uviedol, že schválené uznesenie nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Napriek tomu sa však rozhodol, že sa s členmi výboru stretne.
Dodal, že nie je zaslepený ani prorusky, ani proamiricky, či pročínsky. "Zaslepený som len proslovensky," povedal predseda NRSR. Na otázku, či súhlasí s anexiou Krymu Danko odvetil, že za okrúhlym stolom počúval argumenty ruskej strany. Odpovedi na otázku, či súhlasí s anexiou Krymu, sa vyhol.
Prekvapila ho spolupráca SaS s ĽSNS
Danka prekvapilo, že pri hlasovaní o uznesení, ktoré navrhol Zsolt Simon (nezaradený), sa na výbore spojili poslanci SaS Peter Osuský a Juraj Droba s členmi ĽSNS.
"Som v šoku, že SaS dokáže bez mihnutia oka hlasovať s poslancami ĽSNS len preto, aby dosiahli svoj cieľ. Ja som z tých politikov, ktorí ĽSNS od počiatku kritizovali," uistil.
To, že sa v Dankovej spoločnosti pri nedávnom kladení vencov objavila aj poslankyňa ĽSNS Natália Grausová, označil za nedorozumenie.
"Nebol tam žiadny úmysel. Tu však vidím jasný úmysel SaS spolupracovať s ĽSNS, lebo to bolo pripravené uznesenie," zdôraznil.
Proti boli Šebej aj Blaha
Proti prijatému rozhodnutiu bol okrem Šebeja napríklad aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha. Koaliční poslanci sa zhodujú, že výbor nemá právomoc volať si "na koberček" ďalších predstaviteľov parlamentu.
Danko v dume dvoril Rusom, teraz, keď prekrúcajú ´68, mlčí Čítajte "Rokovací poriadok nepredpokladá, že výbory majú právomoc pozývať si na rokovanie iných predstaviteľov parlamentu, aby tí výboru skladali účty," vysvetlil pre TASR Šebej. Túto právomoc má výbor voči vláde.
Šebej si navyše myslí, že Danko už svoj postoj vysvetlil. "Páni Danko aj Hrnko už svoje vysvetlenie podali. Majú svoj pohľad na svet, ja mám svoj, tým som známy," povedal pre TASR Šebej.
Danko vystúpil s prejavom v Štátnej dume minulý týždeň počas oficiálnej návštevy Ruska. Za to si vyslúžil kritiku opozície, europoslancov aj Šebeja. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smeru) kritizoval, že s ním prejav nekonzultoval.
Danko si za svojím vystúpením stojí a považuje za česť, že mohol rečniť pred ruskými poslancami.
Za prejavom si stojí
Šéf slovenského parlamentu v Dume povedal napríklad, že bez silného Ruska nie je možný mier vo svete a tiež ocenil schopnosť Ruskej federácie "riešiť problémy korektným dialógom".
Šebej kritizoval Dankov prejav v ruskej dume. Bol mimo našej zahraničnej politiky, tvrdí Čítajte Zároveň hovoril o posilnení výučby ruštiny na Slovensku. Nespomenul ani anexiu Krymu, ani okupáciu. Podľa Šebeja bol Dankov prejav mimo línie našej zahraničnej politiky a neslúžil slovenskej zahraničnej politike.
Samotná návšteva Ruska bola podľa Šebeja chybou.
Po kritike Danko povedal, že si stojí za každým slovom svojho prejavu v ruskom parlamente a že mu bolo cťou tam vystúpiť.
"Ak niekto bude mať možnosť vystúpiť v Číne či v inej svetovej veľmoci, to pomôže národu. Ja som v prejave nepovedal, že vystupujeme z EÚ. Poďakoval som za históriu, poukázal som na pozitíva. Myslíte si, že prezidenti USA a Ruska si nadávajú? Musíte vnímať súvislosti," apeloval Danko.
Problém nevidí ani v tom, že pozvanie dostal od predsedu ruského parlamentu Viačeslava Volodina, ktorý je na sankčnom zozname. Pokiaľ ide o rok 1968, ten podľa Danka odsudzujeme. To ale podľa jeho slov neznamená, že máme zabudnúť na obdobie druhej svetovej vojny, keď Rusi oslobodili našu vlasť.
