BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) odmieta znevažovanie zamestnancov Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) bez ohľadu na to, či ide o riaditeľov národných parkov, profesionálnych alebo dobrovoľných ochrancov prírody.
Hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák to uviedol v reakcii na kritiku Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S), ktorý tento týždeň upozornil na viaceré vážne nedostatky vo fungovaní ŠOP. Dodal, že súčasná organizačná zmena v ŠOP jej činnosť zefektívni.
Rozšírenie projektu NATURA 2000
Envirorezort podľa Ferenčáka pracuje aj na ďalších systémových opatreniach, ktoré by zefektívnili a posilnili ochranu prírody v najvzácnejších prírodných lokalitách prostredníctvom novely zákona o ochrane prírody. Tá má posilniť možnosti ochrancov prírody chrániť tie najvzácnejšie lokality.
Ako uviedol minister životného prostredia László Sólymos, ŠOP sa v posledných mesiacoch či rokoch podieľala na množstve náročných projektov.

Pracovala na rozšírení európskej sústavy chránených území NATURA 2000, do ktorej pribudne 169 lokalít s výmerou takmer 32-tisíc hektárov.
Naštartovali sa zonácie národných parkov, ktorá v prípade Slovenského raja funguje od júna 2016. Vďaka nej sa zvýšila bezzásahová zóna o 25 percent.
Starostlivosť o vtáčie územia
Zamestnanci ŠOP v spolupráci s ochranármi, vlastníkmi pozemkov či rezortom pôdohospodárstva pripravujú programy starostlivosti o chránené vtáčie územia. V tomto roku už vláda schválila šesť týchto programov a ďalšie pribudnú v dohľadnom čase.
ŠOP tiež vypracovala dokumenty na ochranu vzácnych živočíchov - medveďa hnedého, rysa ostrovida či vlka dravého.
„Predstava, že ide alebo išlo o jednoduché úlohy, je nesprávna. Za ich zvládnutie patrí zamestnancom štátnej ochrany prírody uznanie. Samozrejme, pracujeme aj na zefektívnení ochrany prírody na Slovensku. Chceme nájsť, kde sú rezervy a kde treba pridať,“ uzavrel Sólymos.
ŠOP chýba podľa S-O-S rozvojová stratégia, ktorá by sa zamerala okrem nevyhnutného zlepšenia súčasného stavu aj na rozvoj jednotlivých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí ako aj sektora ochrany prírody a krajiny ako celku.
Za hrozbu považujú tlak na úpravu stanovísk zo strany nadriadených orgánov v prípade, keď odborné stanoviská štátnych ochrancov prírody obhajujú prírodu a nevychádzajú v ústrety silným a vplyvným záujmovým skupinám.
Štátna ochrana prírody na Slovensku je podľa ochranárov dlhodobo kriticky podfinancovaná, výberové konania "zaváňajú klientelizmom" a pracovné či existenčné podmienky sú zlé.