SME

Zuzana Bartová: Vznešené povolanie zachránilo rodine život

Manželia Bartovci napokon uznali, že komunizmus pre nich nie je to pravé: „Precitnutie bolo u každého iné a u niekoho k nemu ani nedošlo.“

Zuzana Bartová sa narodila v Žiline 8. januára 1934 v rodine židovských lekárov. Zuzana bola ich jediným dieťaťom a keďže sa v tom čase dostával Hitler k moci, jej rodičia sa rozhodli, že ďalšie dieťa už do takého sveta neprivedú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Matka Zuzany Bartovej, Alžbeta Spitzerová, rodená Grossmannová, mala v čase narodenia dcéry tridsaťšesť rokov a bola detskou lekárkou, otec Šimon Spitzer mal tridsaťdeväť rokov a bol všeobecným lekárom. Obaja pracovali v súkromnej ordinácii.

Šimon Spitzer vlastnil dokonca aj auto, čo vtedy nebolo samozrejmosťou. Rodičia tak mali možnosť liečiť ľudí aj v okolí Žiliny. Pán Spitzer liečil aj rodinu významného výtvarníka Vincenta Hložníka, ktorý rodine za láskavú starostlivosť venoval niekoľko svojich diel.

SkryťVypnúť reklamu

Vznešené povolanie

Keďže rodičia Zuzany Bartovej boli zaneprázdnení svojím povolaním, o Zuzanu sa starali opatrovateľky. Prvý jazyk, ktorý sa naučila, bola nemčina a až v roku 1939 najali rodičia opatrovateľku, ktorá ju naučila po slovensky.

Keď mala Zuzka šesť rokov, chodila do židovskej školy v Žiline a v roku 1942 ju dali rodičia tajne pokrstiť za katolíčku, aby ju uchránili pred deportáciami. Pokrstená bola v byte rodinného priateľa inžiniera Fridnera. Rodičia boli celý život ateisti. Keď Zuzanu otec odprevádzal prvý deň do školy, povedal jej: „Vieš, v tej škole budeš počuť niečo o Bohu. Never tomu.“ Ateistkou Zuzana zostala dodnes.

Otec bol zo silne veriacej židovskej rodiny, čo mohlo spôsobiť, že sa voči náboženstvám vzoprel, priznáva Zuzana.

SkryťVypnúť reklamu

V druhom ročníku začala chodiť do dievčenskej ľudovej školy pri kláštore k Vincentkám. Na rok 1942 si spomína ako na ťažký, mala osem rokov a jej rodičia boli v tom čase v zbernom tábore, z ktorého ľudí odvážali do koncentračných táborov v Poľsku a v Nemecku.

„Rodičia mali dobrých známych a priateľov, ktorým poskytovali zdravotnú starostlivosť a liečili ich deti. Boli medzi nimi aj významní pohlavári Hlinkovej gardy a Hlinkovej ľudovej strany, dá sa povedať, že tí ich chránili. Detaily, samozrejme, nepoznám, lebo som bola malá a hlúpučká," hovorí Zuzana.

Zo zberného tábora, kde jej rodičia strávili štyri týždne, sa dostali v lete 1942 práve vďaka tomu, že mali vznešené povolanie. Zo zberného tábora ich však prepustili aj za úplatok.

Doma v tom čase tajne počúvali zahraničný rozhlas a informácie o Hitlerovi a vtedajšej situácii. Zuzana tak ako malé dieťa zanevrela na Nemecko a napokon odmietala po nemecky aj hovoriť. Rozhlas bol vtedy pre Židov zakázaný.

SkryťVypnúť reklamu

K Vincentkám chodila Zuzana až do vypuknutia Slovenského národného povstania. Hneď na druhý deň prišli do Žiliny Nemci a obsadili ju. „Vtedy rodičia vedeli, že pomoc spoluobčanov im nebude nič platná, lebo Nemci si robili, čo chceli. Taktiež vedeli, že je nutné sa skryť. Ukryli sa teda v okolí Žiliny na dedine u chudobnej tety na povale. Pravdepodobne za to zaplatili."

Aj starí rodičia z matkinej strany sa skrývali v blízkosti Žiliny. Z miestneho rozhlasu začuli, že všetci Židia sa musia hlásiť. Starí rodičia by to azda ani neurobili, lebo sa v úkryte cítili bezpečne, bol však s nimi manželský pár a muž ich presvedčil, že sa musia prihlásiť, že sa im nič nestane. Tak sa prihlásili. Naložili ich do transportu smerujúceho do okupovaného Poľska. Zuzana si myslí, že vzhľadom na svoju vysoký vek neprežili ani cestu do koncentračného tábora.

SkryťVypnúť reklamu

Strach vo vlaku

Počas zimy 1944 rodičia dcéru schovali do kláštora v Trenčíne. Zuzana rozvažuje, že sa jej otec poznal s nitrianskym biskupom, ktorého liečil, a ten mu pomohol, aby tam Zuzanu vzali. Chodila tam oficiálne pod svojím menom a navštevovala aj hodiny klavíra. Bývala na internáte s desiatimi dievčatami a jednou mníškou, ktorá na ne dávala pozor.

Rodičov niekto varoval, že to tam už nie je bezpečné, že Nemci o ich dcére vedia. Zuzana si preto jedného dňa na povel vojaka slovenskej armády, ktorý po ňu prišiel do kláštora, zbalila pár najdôležitejších vecí a vojak ju odviedol k mame do Žiliny. Tá si medzičasom našla úkryt u rodiny Gajdošíkovcov.

„Cestou vlakom ma však spoznala známa, ktorá sa nahlas pred všetkými spýtala: ‘Ty si neni Spitzerová?‘“, spomína Zuzana na detaily riskantnej cesty. Vojak si len priložil prst na ústa, zvedavá žena a spolucestujúci pochopili a stíchli.

SkryťVypnúť reklamu

V čase od 2. februára 1945 do 30 apríla 1945 sa Zuzana spolu s mamou ukrývala u Gajdošíkovcov. Otec zostal v Svederníku. Jedného dňa prišli do domu gestapáci. Zastavili sa o poschodie nižšie, kde hľadali podozrivé osoby. „Ja som sa až triasla od strachu, no mama mi hovorila: ‘Neboj sa, nič sa nám nestane!‘ A tak aj bolo. Ja som verila mame aj predtým, ale odvtedy som mame verila až do smrti každé slovo.“

Osudová prechádzka

Keď Nemci bombardovali Žilinu, matka s dcérou a ostatní obyvatelia bytovky sa ukrývali v pivnici. Bombardovanie sa neopakovalo, ale Žilina bola oslobodená ako jedno z posledných miest, 30. apríla 1945. Rodina sa vrátila do bytu, v ktorom predtým bývali Nemci, „a ten bol dosť znečistený a boli tam aj ploštice. Vtedy sme sa tiež dozvedeli, že starí rodičia sa vzdali Nemcom a mamin brat zahynul v koncentračnom tábore. Jeho manželka sa síce vrátila, no zmizlo veľa ľudí z rodiny. Avšak naša malá trojčlenná rodina zostala pohromade.“

SkryťVypnúť reklamu

Matkin brat, Zuzanin strýko, sa pôvodne s manželkou ukrýval tiež, ale bol to veľký búrlivák a hoci mali Židia zákaz vychádzania po deviatej hodine, on sa rozhodol, že sa chce prejsť. S manželkou mali aj falošné rodné listy, no pre jeho nápadný výzor ho zastavili gestapáci a rozkázali mu vyzliecť sa, čím sa potvrdil jeho židovský pôvod.

Spolu s manželkou ho odviedli na transport do Osvienčimu. Zuzanin strýko mal v tom čase 36 rokov. Neskrotná povaha ho donútila k tomu, aby sa vzoprel aj v Osvienčime. Pokúsil sa o útek, avšak neúspešne. Nemci ho pri úteku zastrelili.

O krutostiach nechceli rozprávať

Teta Zuzany Bartovej, mamina sestra Olga Deutschbergerová a jej dcéra Eva žili s rodinou v Lučenci, ktorý po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadol Maďarsku. Deportácie Židov sa tam začali v roku 1944. Mnohí Slováci utekali do Maďarska, kde sa cítili bezpečnejšie, čo však netrvalo dlho.

SkryťVypnúť reklamu

Olgu s dcérou Evou transportovali do Osvienčimu, kde ich rozdelili a Olga bola na likvidačnej strane, odkiaľ sa jej podarilo ujsť. Obe sa z Osvienčimu vrátili. O krutostiach nechceli rozprávať, chceli na ne čo najskôr zabudnúť. „Niečo povedali, ale najhoršie si nechali pre seba,“ vraví Zuzana.

Svokra Zuzaninej dcéry Eleny, Alžbeta Šťastná, bývala vo Veľkom Mederi, ktorý tiež pripadol Maďarsku. Podobne ako tetu Olgu s dcérou aj Alžbetu transportovali v roku 1944 do Osvienčimu. Prežila to vďaka práci v nemeckom meste Augsburg v továrni na výrobu lietadiel, a tak si zachránila život. O krutej minulosti však i ona odmietala hovoriť.

Facka za nadávky

Po vojne Zuzana pokračovala v štúdiu v „Sirotári“ na žilinskom námestí, kde boli počas vojny ukryté aj ďalšie židovské deti. „Na toto všetko som asi dosť rýchlo zabudla, vyhnala z hlavy,“ spomína Zuzana z odstupom času. Chodila vtedy do piatej triedy a mala 11 rokov. Skončila piatu triedu a v septembri roku 1945 sa dostala na osemročné gymnázium s latinčinou, kde ju prijali medzi seba, ale našla sa aj spolužiačka, ktorá jej vynadala do Židoviek. Zuzana si to však nenechala a dala jej facku. Spolužiačka vraj ani neprotestovala a hneď ju odprosila.

SkryťVypnúť reklamu

Študentské časy po vojne

V roku 1951 otec Zuzany Bartovej dostal miesto na Povereníctve zdravotníctva, kde sa neskôr stal sekčným šéfom a trojčlenná rodina sa odsťahovala do Bratislavy. Zuzana sa netešila, pretože v Žiline mala príjemné zázemie a prosila rodičov, aby ju tam nechali aj zmaturovať. Tí však nesúhlasili a otec ju zaviedol do dievčenského gymnázia na Dunajskej (teraz sa tam nachádza maďarské gymnázium). Na zápise dcéry sa stretol so svojou známou matematikárkou, s ktorou spoločne študovali v Budapešti, čo predurčilo aj budúcu cestu Zuzany a jej pozitívny vzťah k matematike. Na gymnáziu v Bratislave zmaturovala v roku 1952.

Zuzanini rodičia si priali, aby po dievčenskom gymnáziu nasledovala ich cestu a taktiež šla študovať medicínu. Keďže Zuzana chcela mať rodinu a na svojich rodičoch videla, akí boli celý život rozlietaní a zaneprázdnení, išla študovať elektrotechnické inžinierstvo na Technickú univerzitu v Bratislave, kde po štúdiu zotrvala a stala sa odbornou asistentkou.

SkryťVypnúť reklamu

Z Katedry teoretickej a experimentálnej elektrotechniky sa oddelila Katedra merania, kde Zuzana získala docentúru a učila elektrické meranie. V čase, keď už mala tri deti, obhájila kandidátsku prácu. Dnes ako 83-ročná žena však priznáva, že vždy chcela študovať žurnalistiku.

„Americkí“ okupanti

S manželom sa zoznámili na straníckej schôdzi, vzali sa v roku 1957. So svadbou nesúhlasili jej rodičia, pretože Jaroslav mal od detstva veľké problémy so zrakom, a ani Zuzaninej svokre sa nepozdávalo, že Zuzana je židovského pôvodu. Antisemitizmus vládol aj po vojne.

Napriek nesúhlasu rodičov z oboch strán sa napokon s Jaroslavom vzali.

Zuzana vstúpila do Komunistickej strany ešte ako študentka. Členmi sa stali aj jej rodičia. Dlho nechceli veriť rodinnému známemu, ktorý komunistov, Komunistickú stranu i Sovietsky zväz kritizoval. „Postupne sa ukázalo, že má pravdu,“ priznáva Zuzana.

SkryťVypnúť reklamu

Zuzana 21. augusta 1968 vstala a naložila bielizeň do práčky, keď zazvonil telefón. Jej mama ešte pracovala na Mýtnej v detskej ambulancii, hoci mala už 80 rokov. Strachovala sa do telefónu: „Obsadili nás!“ Zuzana na to spomína so smiechom, lebo si v tej chvíli myslela, že okupantmi sú Američania. S manželom vtedy bývali na Ulici československých parašutistov. „Na Račianskej ulici boli tanky, ľudia boli zdesení, ale neverili, že nás obsadia. Spoliehali sme sa na Dubčeka.“

Potom sme si aj začali všímať, čo sa deje, začali sme sa zaujímať a prijímať tie informácie a došlo nám, že sme boli klamaní. Asi aj sami sme boli trochu hlúpi, keď sme tomu veľmi verili a nepočúvali sme negatívne správy, ktoré tvrdili, že to nie je celkom tak, ako sa hovorí.

Zuzana Bartová

Po roku 1968 už ľudia nechceli byť v Komunistickej strane. „Marxistické účenie sa nezlikvidovalo hneď - predsa len sme s ním boli spätí -, ale k tomu, čo sa robilo v medzinárodnom meradle, sme mali celkom negatívny postoj. Potom sme si aj začali všímať, čo sa deje, začali sme sa zaujímať a prijímať tie informácie a došlo nám, že sme boli klamaní. Asi aj sami sme boli trochu hlúpi, keď sme tomu veľmi verili a nepočúvali sme negatívne správy, ktoré tvrdili, že to nie je celkom tak, ako sa hovorí.“

SkryťVypnúť reklamu

Manžel sa vyhodeniu potešil

Zuzanin manžel učil v 60. rokoch marxisticko-leninistickú filozofiu. Po roku 1968 obaja „vytriezveli“. Manžela vylúčili zo strany a vyhodili z univerzity, pretože „za Dubčeka“ poukazoval na chyby strany.

Jaroslav Barto bol chorý, mal problémy so zrakom, čiže rok poberal penziu a nakoniec dostal miesto vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a výživy a ako sociológ sledoval pomery na vidieku, čo ho veľmi bavilo.

„Manžel pracoval až do 62. roku života a potom zo zdravotných dôvodov išiel do dôchodku. Moja pomoc už nestačila na to, aby mohol vedecky pracovať.“

„Veľa manželových priateľov z vysokej školy v Čechách muselo odísť na najtvrdšie, najhrubšie práce. Manžel bral všetko ľahšie, lebo bol rád, že ho zo strany vyhodili, hovoril, že keby bol zostal, veľmi by sa mu to bridilo, že musí vykonávať špinavú robotu.“

SkryťVypnúť reklamu

Manželia uznali, že komunizmus pre nich nie je to pravé: „Precitnutie bolo u každého iné a u niekoho k nemu ani nedošlo.“

Vždy chcela veľkú rodinu

Zuzana s humorom spomína, že sa vede nevenovala tak dobre a ani s takým veľkým zanietením, pretože rodina bola u nej vždy na prvom mieste. Aj vtedy, keď mala možnosť rozhodnúť sa medzi profesionálnou kariérou a rodinou, vyhrala rodina. Keď hovorí o rodine, neochvejne a s láskou, žiaria jej oči.

S manželom spolu strávili 59 rokov a vychovali tri deti - Juraja, Elenu a Martina. Spokojná stará mama má päť vnučiek a jedného vnuka.

Posledné roky bola Zuzana svojmu manželovi nápomocnou, starostlivou a trpezlivou partnerkou. „Už ako poloslepý človek urobil docentúru, urobil kandidatúru,“ pomáhala mu aj s publikáciou o česko-slovenských vzťahoch, ktorú v roku 1968 vydalo nakladateľstvo EPOCHA.

SkryťVypnúť reklamu

„Na výchovu detí mali s manželom spoločný názor, na niektoré politické názory taktiež, avšak on ku koncu života už nevedel, aká je situácia, a mal pocit, že teraz vládnu kapitalisti a nadával na nich. Ale žili sme dobrý život.“

Zuzana tiež s najväčšou naliehavosťou v očiach opakuje, že si nepraje, aby sa ešte raz dialo niečo podobné ako holokaust.

Autor: Marika Smoroňová

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 200
  2. Každý piaty zomrie 9 131
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 780
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 6 538
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 811
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 717
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V zamestnaní dostane výpoveď.


Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta.

Predseda verí, že aj vláda vníma urgentnú potrebu zabezpečiť pre občanov dôstojný výkon súdnictva.


TASR
Ilustračné foto

V prvej etape opravia zvodidlá pri križovatke s Prievozskou, v smere na Mlynské Nivy.


SITA
Branislav Gröhling.

Argumenty pre skrátené legislatívne konanie označil Gröhling za absurdné.


SITA

Sportnet

Servác Petrovský.

Záujem oňho pretrváva.


Aleksandar Čavrič.

Správa o jeho neúčasti vyšla v nedeľu, v deň zrazu národného tímu v Senci.


TASR
Konstantin Koľcov.

Bol dlhoročným bieloruským reprezentantom.


TASR a 1 ďalší
Alexander Ovečkin.

Ruský útočník má v NHL na konte už 843 gólov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu