Každá éra generuje vlastné strachy. „Dnes sa cení najmä moc, sláva, peniaze, vplyv. Človek chce byť spokojný, vydobyť si rešpekt, vyniknúť. A bojí sa, že to nedokáže,“ vysvetľuje psychologička Helga Palušová.
Kde sa v ľuďoch berie strach?
Už sa s ním narodíme. Je to funkcia mozgu, naša výbava, ktorú potrebujeme, aby sme prežili. Zo základných emócií máme smútok na to, aby sme sa vyrovnali s nejakou stratou, hnev na to, aby sme získali energiu na naplnenie nejakej potreby a strach nám pomáha vyhnúť sa nebezpečenstvu.
To znamená, že strach má v sebe každý a je individuálne, ako sa u koho prejavuje?
Naše telo nevedome reaguje na prostredie a ak zaregistruje niečo nebezpečné, emócia strachu nám pomôže s nebezpečenstvom sa popasovať alebo sa mu vyhnúť. Okrem ľudí majú túto emóciu aj zvieratá. Vďaka nej dokáže potenciálna korisť uniknúť predátorovi. Zebra zbadá leva a dá sa na útek.
Karika: Žijeme v strašnej ére, táto krajina je najlepšia inšpirácia pre horor Čítajte Z tohto pohľadu vyznieva strach ako pozitívna emócia.
Zámerne som použila príklad z etológie, teda zo psychológie zvierat, kde strach slúži na to, aby zviera prežilo. Ľudia však majú aj úplne iný predmet strachu. Majú totiž vedomie, čiže súbor predstáv, pocitov, myšlienok, citov, vôle. Vďaka tomu si vytvorili obrovskú skupinu strachov, ktoré nesúvisia bezprostredne s prežitím, ale s prežitím emočným, hodnotovým. Bojíme sa dospelosti, zodpovednosti, bojíme sa byť opustení alebo naopak, príliš pripútaní k partnerovi. Niektorí sa boja zmeny, iní stereotypu. Strachy sa menia, vyvíjajú sa s vekom.
Akými strachmi prechádzame počas svojho života?
Do jedného roka sa deti boja cudzích ľudí. V predškolskom veku majú strach z tmy, desia sa príšer. Od školského veku do puberty sa obávame, že zlyháme v škole, bojíme sa skúšania. V puberte sa mladí ľudia boja, či zvládnu kontakt s opačným pohlavím alebo s rovnakým – v rámci všetkých možností príťažlivosti. V dospelosti majú ľudia obavy najmä dvoch vecí - či naplnia svoj potenciál, či uspejú v práci a či nájdu pevné puto. Či sa im podarí spojiť svoj život s partnerom a vytvoriť funkčnú rodinu. V starobe sa ľudia najčastejšie boja chorôb a smrti. Strach sa nepríjemne prežíva, ale je nevyhnutný na to, aby sme „utekali“.
Napriek tomu, že strach je nepríjemný, mnoho ľudí ho zámerne vyhľadáva. Sledujú hororové filmy, čítajú strašidelné knihy, skúšajú adrenalínové aktivity...
Ľudia si práve vďaka svojmu vedomiu dokážu strach navodiť, čiže ho prežívajú „akoby“. Ak je strach v súčasnej spoločnosti veľmi nespravodlivo spojený so zlyhaním, tak veľa ľudí si ho odžije napríklad sledovaním hororu, kde je všetko, čoho sa môžem báť, ale len „akoby“. Takže to zvládnu, pretože si uvedomujú, že tá hrozba nie je ozajstná. Špeciálnou kategóriou sú adrenalínové športy. Keď zvládnem nejaký nebezpečný kúsok, prichádza obrovská úľava, uvoľnenie.
Takže je úplne normálne, keď ľuďom takýto navodený strach spôsobuje potešenie?
