BRATISLAVA. Neoprávnené zaraďovanie detí do špeciálnych škôl nemôžeme riešiť iba na úrovní obcí, potrebujeme aj systémové zmeny.
Pre agentúru SITA to v piatok uviedol vládny splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd).
Dvojročná kauza v Rokycanoch
K dvojročnej kauze súkromnej špeciálnej základnej školy v Rokycanoch, ktorú vo štvrtok pripomenul bývalý rómsky splnomocnenec Peter Pollák (OĽaNO), Ravazs povedal, že trestné konanie naďalej pokračuje a podľa trestného poriadku môže o priebehu vyšetrovania informovať iba polícia.
Psychologička z kauzy Rokycany: Sme obeťou štátnej šikany Čítajte „Sme v komunikácii s policajným zborom aj ostatnými orgánmi. Dosiahli sme, že deti už do tej školy nechodia, väčšina navštevuje školu v susednom Bajerove a tam má prístup k oveľa lepším podmienkam,“ uviedol súčasný splnomocnenec.
Poslankyňa NR SR Anna Verešová vo štvrtok avizovala, že bude apelovať na školskú inšpekciu, aby dokončila kontrolu všetkých špeciálnych škôl na Slovensku, keďže zistenia z Rokycian ukázali, že diagnostika rómskych detí bola vykonaná účelovo a hrozí, že podobná situácia je aj na iných špeciálnych školách.
Existencia systémových problémov
Podľa Ravasza je aj bez úplnej kontroly evidentné, že existujú rôzne zlyhania.
„Dá sa predpokladať, že systémové problémy existujú, upozorňovali sme hneď na niekoľko,“ povedal Ravasz a dodal, že na prvom stretnutí s ministerkou školstva Martinou Lubyovou (SNS) vytýčil tri najdôležitejšie body, ktoré si vyžadujú rýchlu systémovú reformu, a to povinnú predškolskú dochádzku, financovanie detí z chudobných rodín a diagnostiku a špeciálne školstvo.
„Vytvorili sme priestor na to, aby sme tieto diagnostické inštitúcie preverili. Do konca roku 2018 nebudú do systému zaradené nové centrá, práve preto, aby ministerstvo dovtedy stihlo urobiť audit a prísť s návrhmi na zmeny,“ uviedol Ravasz.
Podľa neho máme na Slovensku priveľa diagnostických zariadení a neraz v nich dochádza ku konfliktu záujmov, najmä ak sú pri špeciálnych školách.
„Nie som presvedčený ani o tom, že vždy používame správnu metodiku pri testovaní týchto detí. Trestáme prvákov za to, že nevedia poriadne po slovensky alebo nemajú zručnosti, ktoré by potrebovali a potom ich posielame do špeciálnych škôl,“ povedal vládny splnomocnenec.
Obce len so špeciálnou školou
Ábel Ravasz pripomenul, že na Slovensku sa nachádza viacero obcí, ktoré majú iba špeciálnu školu, čo neraz motivuje rodičov, aby svoje deti zapísali do nej namiesto bežnej školy. Splnomocnenec chce preto iniciovať zmenu zákona, aby sa takéto prípady nestávali.
„Rodič po diagnostike dostane na podpis papier a prejaví takzvaný informovaný súhlas s preradením do špeciálneho prúdu školstva,“ vysvetlil Ravasz a doplnil, že na stretnutí s hlavnou štátnou inšpektorkou sa dohodli na tom, že tento informovaný súhlas bude vypracovaný nanovo, aby rodičia vedeli, čo to znamená mať dieťa v špeciálnej škole, aké to prináša výhody a nevýhody.
Medzigeneračné problémy
Nemusia sa tým však vyriešiť všetky problémy, pretože podľa Ravasza sú v istých obciach medzigeneračné problémy, keď už rodičia chodili do špeciálnych škôl a automaticky tam tak zapíšu aj svoje deti.
Ravasz súhlasil s tým, že prioritou je integrovať čo najväčší počet rómskych detí do bežných škôl a dodal, že okrem toho je potrebné mať dôveryhodný diagnostický systém po celej republike.
„Keď rodičovi navrhnú, že má zaradiť dieťa do špeciálneho školstva, tak bude vedieť, že je to opodstatnené a štát bude vedieť, že keď vynakladá peniaze na špeciálnu výchovu, tak ich tam nedá len preto, aby na tom niekto zarábal alebo preto, že v niektorých obciach sú leniví ľudia,“ popísal Ravasz ako by mal vyzerať ideálny stav, keď bude diagnostika vykonaná správne.
