BRATISLAVA. Ak si poslanci do konca roka neodhlasujú zmrazenie platov, premiér Robert Fico zo Smeru sa koaličným poslancom vyhráža pádom vlády.
Poslanci v utorok nepodporili vládny návrh, aby sa o zmrazení platov rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Znamená to, že zmrazenie by nebolo účinné od začiatku budúceho roka.
Zrýchlený režim podporilo len 32 poslancov. Podporili ho poslanci ĽSNS, niektorí zo Smeru, Andrej Danko z SNS a zopár poslancov Mosta-Hídu.
"S veľkou nevôľou som prijal rozhodnutie Národnej rady, ktorá neschválila mnou navrhované zmrazenie platov ústavných činiteľov. V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov o takmer tisíc eur za absolútne neprípustné," povedal premiér.
Očakáva, že parlament ešte do konca roka zmení svoje rozhodnutie. "V opačnom prípade budem iniciovať spojenie hlasovania o platoch ústavných činiteľov s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň som pripravený na diskusiu o systémovom riešení tejto témy naprieč politickým spektrom," dodal premiér.
V Smere nevidia situáciu tak dramaticky. „Je to búrka v pohári vody, o dva týždne sa na tom budeme smiať,“ hovorí pre SME poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Je podľa neho potrebné komunikovať o tom s premiérom osobne, pretože doteraz sa to diaľo iba na diaľku.
Zmrazovanie platov je podľa neho provizórny stav, preto by sa mali zaoberať nejakým systémovým riešením. Akým spôsobom chcú s Ficom dospieť k dohode, nepovedal, zopakoval však, že problém okolo zmrazovania platov sa určite rýchlo vyrieši.
Pád vlády podľa ďalšieho poslanca Smeru Miroslava Číža nehrozí. „K tejto atmosfére došlo, lebo vzniklo komunikačné vákuum, ale fungovanie vlády je svätý grál,“ hovorí. S premiérom budú hovoriť po jeho návrate zo zahraničnej služobnej cesty a riešenie vraj určite nájdu.
Danko zvolá grémium
Predseda NR SR Andrej Danko je v šoku, že opozičné strany SaS a Sme rodina súhlasili so zvýšením miezd pre ústavných činiteľov tým, že odmietli o zmrazení platov rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Ako povedal Danko dnes pre agentúru SITA, treba preto nájsť spôsob, ako zvýšeniu platov poslancov o tisíc eur zabrániť.
"Musíme sa pozrieť na možné systémové zdanenie všetkých príjmov poslancov, ale aj na príjmy europoslancov. Zvolám poslanecké grémium, na ktorom sa budeme snažiť túto nehorázne vzniknutú situáciu riešiť," povedal Danko.
Plat má byť hospodárskou škodou
Zrýchlené konanie môže navrhnúť vláda vo výnimočných prípadoch, keď "môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody".

Vláda to pri zmrazovaní platov odôvodňovala veľkými hospodárskymi škodami. Opozičný poslanec Ondrej Dostál z klubu SaS poukázal na to, že ak by poslanci, prezident či členovia vlády dostávali plat podľa zákona bez zmrazovania, vznikli by podľa vlády hospodárske škody.
"Vláda vlastne tvrdí, že tieto platy sú v podstate hospodárskou škodou. A tí, ktorí skrátené konanie podporia, stotožnia sa s tvrdením, že platy poslancov, členov vlády aj prezidenta sú hospodárskou škodou pre štát," povedal.
Kaliňák očakáva horúcu diskusiu
S rozmrazovaním platov nesúhlasí minister vnútra a podpredseda vlády Robert Kaliňák zo Smeru. "Nie som ten, ktorý by toto podporoval," povedal po stredajšom rokovaní vlády. Podporuje preto myšlienku rokovať o nových pravidlách odmeňovania.
Postoj poslancov ho nepotešil, ale stanovisko vlády je podľa neho jasné.
"Myslím si, že o tom bude ešte naozaj horúca diskusia, pretože s rozhodnutím parlamentu nemôže byť človek spokojný," povedal Kaliňák. Za riešenie situácie, o ktorom možno diskutovať, označil spomínaný nový spôsob odmeňovania.
Minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru povedal, že niečo "zjavne nezafungovalo, keď vládny návrh nenašiel podporu u vládnych poslancov". V tomto prípade to podľa neho bola komunikácia medzi poslancami Smeru a vedením poslaneckého klubu.
"Ja som ako člen vlády o tom nevedel, predpokladám, že aj premiér bol týmto zaskočený a minimálne mala byť na to pripravená nejaká iná politická komunikácia."
Vláda chcela podľa Maďariča podržať zmrazené platy aj v snahe vyhnúť sa populistickým reakciám.
Na rozmrazenie nevidí dôvod ani minister dopravy Árpád Érsek z Mosta-Hídu. Situáciu podľa svojich slov nesleduje, keďže má dosť svojich starostí.
Minister životného prostredia László Sólymos z Mosta je za to, aby sa otázka zmrazovania platov prehodnotila. Súčasný stav považuje za nekoncepčný. "Vkuse zmrazovať, to nie je riešenie, myslím si, že by bolo dobré nájsť spôsob, ako sa z toho dostať," povedal.
Ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru) rozhodnutie parlamentu prekvapilo. Ako však podotkol, otázkou zmrazovania platov sa nezaoberá.
Žitňanská hovorí o novej právnej úprave
SNS je za systémovú zmenu odmeňovania ústavných činiteľov. V neustálom zmrazovaní platov nevidí cestu, národniari preferujú systémové riešenie.
"Treba pripraviť jeden komplexný zákon, ktorý bude riešiť odmeňovanie ústavných činiteľov," povedal pre TASR predseda klubu SNS Tibor Bernaťák. Všetko podľa neho bude závisieť od dohody koalície, ktorá zrejme bude chcieť hovoriť aj s opozíciou.
Aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je dlhodobo presvedčená, že celú situáciu okolo platov ústavných činiteľov treba riešiť novou právnou úpravou, kde sa nastaví východisková situácia a tá bude platiť do budúcnosti.
"Predpokladám a pevne verím, že budúci rok sa takýmto ad hoc riešeniam vyhneme a prijmeme systémové riešenia do budúcnosti," uviedla pre TASR.
Novela je na Ústavnom súde
Minuloročná novela, ktorá zmrazila platy ústavných činiteľov na tento rok, je aktuálne na Ústavnom súde. Poslal ju tam generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Súd v máji prijal novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na ďalšie konanie. Nevyhovel však Čižnárovmu návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona.
Platy majú poslanci zmrazené nepretržite už od roku 2011, každoročne si ich opätovne zmrazujú. Poslanci majú v súčasnosti v hrubom plat 1961 eur, ku ktorému sa pripočítavajú ešte paušálne náhrady.
Poslanci z Bratislavského kraja dostávajú 1385 eur, z ostatných krajov 1615 eur. Bratislavskí poslanci tak majú dohromady 3346 eur, mimobratislavskí 3576 eur.
Predseda parlamentu, jeho podpredsedovia, šéfovia výborov a ich podpredsedovia poberajú aj funkčné príplatky. Ak by si poslanci platy opäť nezmrazili, narástli by približne o tisíc eur.

Beata
Balogová
