BRATISLAVA. Radikálne odlesňovanie Slovenska a najmä našich národných parkov si už všimol aj Inštitút environmentálnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo životného prostredia.
Vo svojej najnovšej analýze konštatuje, že síce u nás ubúda podobné percento lesov ako v okolitých krajinách, no strata lesa je v priemere dvakrát väčšia v národných parkoch.
Oficiálne údaje pritom dlhodobo hovoria, že zalesnenosť Slovenska stúpa. V roku 2015 pokrývali lesy podľa oficiálnych údajov 41 percent územia. Inštitút vo svojej analýze píše o tom, že tento stav je spôsobený najmä odlišnosťou metodiky a chápania toho, čo je les.
Lesníci ako les chápu to, čo je zaevidované v katastri, kým metodika Global forest watch vychádza z definície lesa ako väčšej plochy porastenej stromami. Musí to byť aspoň plocha 30x30 metrov, ktorá je aspoň na 30 percent porastená lesom s minimálnou výškou päť metrov.
Tretina lesa zmizla
Podľa tejto metodiky stratilo Slovensko medzi rokmi 2000 až 2016 sedem percent lesa. Inštitút však poukazuje najmä na to, že mimo národných parkov bola strata len o málo viac ako šesť percent, v národných parkoch to bolo vyše 12 percent.
„Percentuálne a aj objemovo o najviac lesov prišiel Tatranský národný park, kde zmizlo 165 štvorcových kilometrov lesa, čo predstavuje 29,9 percenta,“ píše v analýze Martin Gális. Druhým v poradí je Národný park Nízke Tatry, ktorý prišiel o 110 štvorcových kilometrov, čo je 16,1 percenta plochy lesa.
“Vyššia ochrana pomohla lesu aj napriek viacerým kalamitám, ktoré sa v danom čase v Nízkych Tatrách vyskytli.
„
Kým v TANAP-e bola najvážnejšou príčinou úbytku veterná smršť z roku 2004, v Nízkych Tatrách veterná smršť z roku 2014 nie je až takým vážnym faktorom.
„Za stratu lesa môžu okrem plánovanej a nelegálnej ťažby aj prírodné podmienky a nevhodné, nepôvodné zloženie lesa, ktoré môže byť výrazným faktorom pri vzniku kalamity,“ konštatuje Gális.
Najohrozenejšie Kysuce
Okrem národných parkov sú dnes najviac rúbanou oblasťou Kysuce, kde v porovnaní s Oravou a inými susednými regiónmi zmizlo najviac lesa. Problematický je najmä východ Kysúc a časť hraničiaca s Poľskom, teda obce Oščadnica, Stará a Nová Bystrica.
„Kým na Orave ubudlo takmer sedem percent lesa, na Kysuciach to bolo vyše 18 percent,“ konštatuje Gális. Dodáva, že v porovnaní so susednými regiónmi v Poľsku a Česku mizli lesy na Kysuciach omnoho rýchlejšie, a to najmä medzi rokmi 2009 až 2012, teda v obdobiach, keď tam nebola žiadna vážna veterná kalamita.
Najmenej postihnutými oblasťami v národných parkoch boli podľa satelitných snímok bezzásahové zóny, teda oblasti, ktoré sú v piatom stupni ochrany a nesmie sa tam ťažiť. Lesníci pritom dlhodobo tvrdia, že ťažbou v národných parkoch lesy chránia a pomáhajú im pred škodcami.
Argumentujú napríklad lykožrútom, ktorý by vraj v prípade, že sa napadnuté drevo nechá v lese, zničil celý lesný porast. Štatistiky však ukazujú, že v bezzásahových zónach ubúdajú lesy výrazne pomalšie. V Nízkych Tatrách, ktoré medzi rokmi 2000 a 2016 prišli o 16 percent lesa, v piatom stupni ochrany ubudlo menej ako jedno percento stromov.
„Vyššia ochrana pomohla lesu aj napriek viacerým kalamitám, ktoré sa v danom čase v Nízkych Tatrách vyskytli,“ uzatvára analýzu Gális.

Beata
Balogová
