BRATISLAVA. Envirorezort nesúhlasí s postojom ministerstva pôdohospodárstva, že treba pokračovať v doterajšom spôsobe hospodárenia v chránených územiach.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) takto reagovalo na odpoveď agrorezortu na svoje septembrové Národné memorandum o lesoch, ktorou bolo zverejnenie vlastného memoranda.
S Matečnej rezortom sa rozchádzajú
"Odpoveď na memorandum o lesoch z dielne envirorezortu prišla po dvoch mesiacoch. Zatiaľ len cez média a nie oficiálnou cestou," uviedol v reakcii hovorca MŽP Tomáš Ferenčák, podľa ktorého v niektorých bodoch je pohľad oboch rezortov na ochranu lesov výrazne vzdialený.

Rezort životného prostredia podľa Ferenčáka zatiaľ nedisponuje oficiálnym znením odpovede na memorandum, ktoré minister László Sólymos v septembri odovzdal na agrorezorte.
"Už na prvé čítanie nás v memorande z dielne agrorezortu zarazilo tvrdenie, že pre zachovanie lesov vrátane chránených území je vhodné pokračovať v doterajšej starostlivosti a spôsobe hospodárenia. Inými slovami – nemeniť nič," vyhlásil Ferenčák.
MŽP sa nestotožňuje s názorom, že doterajšia starostlivosť o lesy najmä v chránených územiach by sa nemala meniť, preto v septembri otvorilo na agrorezorte diskusiu, ktorej cieľom je posilniť ochranu najvzácnejších lokalít a nadradiť v nich záujmy ochrany prírody nad ťažbu dreva.
Ferenčák pripomenul, že septembrový návrh memoranda z dielne MŽP má jeden základný kameň. A to predpoklad, že v najvzácnejších chránených oblastiach je aspekt ochrany prírody nadradený ekonomickým záujmom, ktoré sú spojené s ťažbou dreva.
"Memorandum envirorezortu predpokladá využívanie vzácnych lokalít, napríklad na rozvoj ekoturizmu. Chce posilniť rozvoj regiónov za prísneho rešpektovania prírodného bohatstva krajiny," zdôraznil.
V oblasti zonácií národných parkov vníma MŽP postoj ministerstva pôdohospodárstva ako prísľub konštruktívneho prístupu k ich vyhlasovaniu.
"Tak ako v Tatranskom národnom parku, tak i napríklad pri Karpatských bukových pralesoch sú práve lesy v správe agrorezortu rozhodujúcim faktorom. Odpoveď pôdohospodárov tak vnímame ako signál, že lesy v správe agrorezortu sa stanú konštruktívnym spojencom pri vyhlasovaní zonácií. Obzvlášť aktuálne je to pri Karpatských bukových pralesoch. Rozšírenie bezzásahového územia je predovšetkým závislé na dohode so štátnymi lesmi v správe agrorezortu a rezortu obrany," uzavrel Ferenčák.
Matečná volá po zonácii chránených území
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) vo štvrtok zverejnilo svoju predstavu memoranda o lese.
Agrorezort v nej požaduje, aby sa k obsahu memoranda mali možnosť vyjadriť všetky dotknuté strany - od štátnych inštitúcií, cez majiteľov, obhospodarovateľov, vedeckej a akademickej obce až po tretí sektor.
„Trváme tiež na tom, aby sa v rámci memoranda vyriešila aj zonácia chránených území. A to najmä nášho najstaršieho národného parku vo Vysokých Tatrách, ktorého zonáciu už 15 rokov obchádzajú všetci ministri životného prostredia,“ uviedla Matečná.

Okrem vyriešenia zonácie veľkoplošných chránených území ministerstvo žiada definovanie jednoznačných kritérií a pravidiel starostlivosti a ochrany o lesy v chránených územiach.
Memorandum by malo obsahovať merateľné ciele ochrany prírody v jednotlivých chránených územiach a špecifikovať opatrenia na ochranu lesa v prípade jeho ohrozenia či poškodenia.
Agrorezort považuje za nevyhnutné zavedenie dlhodobých finančných mechanizmov vlastníkom a obhospodarovateľom lesa na podporu ochrany prírody, ktorú zabezpečujú.
MŽP predstavilo svoje Národné memorandum o lesoch v septembri, pričom očakáva, že sa ochrana lesov premietne aj do pripravovaných zákonov agrorezortu.
Envirorezort môže v súčasnosti účinne brániť ťažbe dreva prakticky iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany, takže pri súčasnej legislatíve nedokáže garantovať komplexnú ochranu prírody a lesov.
Ministerstvo preto pripravuje zmeny v zákonoch, ktoré by zvýšili dosah rezortu a uprednostnili aspekt ochrany prírody v slovenských chránených oblastiach.