Hrával hádzanú. Dlho sa dokázal rozprávať o hudbe aj o jej vzniku. Sedel tam vpredu, a keď nastalo ticho, jednoducho sa musel ozvať. A potom to - pre mnohých prekvapivo - zrazu bola ona. Z Matúša sa stala Matia. „Nemôže to byť tak, že právo na takúto slobodu majú len tí, čo si môžu dovoliť drahé procedúry,“ vysvetľuje dídžejka a producentka MATIA LENICKÁ.
Vypočujte si rozhovor
Odoberajte podcast Dobré ráno: Apple podcasty (iTunes) | RSS | SoundCloud
Organizujete zvláštny večer, kde sa prezliekate.
Je to párty založená na tom, že je tam dress code alebo dressup. Pre mňa je zmyslom akcie to, že robím, čo ma baví, spájam svety, ktoré som mala vždy rada, no predtým sa nevedeli stretávať. Povedala som si, že tu chýba formát vo večernom živote, kde má človek takéto možnosti.
Slepičáreň je akcia v úvodzovkách pozitívne diskriminačná pre baby, ktoré sa tam môžu nahodiť a namaľovať bez toho, aby tam boli ľudia, čo ich budú súdiť. Je to malý bezpečný priestor v klube, kde sa zmestí do sto ľudí. Nerobím akcie v zmysle, toto je gay párty alebo toto je lgbt párty, vždy je nejaká téma - naposledy halloweenska.
To znamená, že ľudia musia v kostýmoch prejsť cez mesto alebo musia ísť verejnou dopravou, idú niekde zaparkovať?
Nie všetci tam chodia takto oblečení. Väčšinou to nie je ten prípad. Ale ja sa snažím túto komunitu rozvíjať, aby sa u nás ľudia prestali báť, aby to bola úplne bežná súčasť života. Uvedomila som si, že jeden zo zmyslov toho celého je posúvať naše konzervatívne hranice – a nielen u ľudí, čo tam prídu.
Aj keď prídu takí, čo ani poriadne nevedeli o čo ide, zažijú niečo, čo inde bežne nezažijú. Je to vyslovene spontánna zábava bez toho, aby sa tam diali nejaké veci, čo si možno predstavoval.
Z Matúša Matia: Nechcela som, aby sa to moji rodičia dozvedeli z iného zdroja Čítajte Ako je to u vás? Čo sa deje vám, keď prechádzate mestom?
Mne je jasné, že nevyzerám ako takto narodená. Nemám za sebou žiadne zásahy, aby som si v tomto smere pomohla. Predstava je, že si buď muž alebo žena, no v priveľa prípadoch to automaticky neznamená, že človek zapadne do nejakej z týchto škatuliek. Mnohí majú problém s touto klasickou škatuľku, a myslím si, že aj veľa bežných ľudí s tým má problém, len to nedokážu spracovať, nik im nepovedal, ako sa s tým vyrovnať.
A potom máš klasickú spoločenskú záležitosť, kde nie je nič medzi: aj normálnosti sa musia všetci prispôsobovať, chlapi sa holia a ženy nosia vložky.
A potom si zrazu chlap a nezapadáš, lebo nie si dosť silný, tak sa trápiš v posilke a nejaká baba vraj nie je pekná, tak sa snaží mejkapom pomáhať. Aby zapadla.
Vy chcete zapadnúť?
Kľúčové je uvedomiť si, že dôležité je byť dobrým človekom. Keď ťa spoločnosť núti prispôsobiť sa, keď nemáš na výber, skončíš v totalite. Za komunizmu mali problém chlapi s dlhými vlasmi. A riešilo sa to. Lenže sloboda je práve o tom, že ty to nemusíš robiť. V mojom prípade idem prosto von.
Ako to vyzeralo po prvý raz?
Dlho som zbierala odvahu alebo skúsenosti, či vôbec. Mala som už obdobie, keď to bolo verejné tajomstvo a moji známi alebo nejaká komunita na internete o mne vedela. Ale tiež som si netrúfla tak chodiť bežne von. No nestalo sa zo dňa na deň.
