BRATISLAVA. Jeden zo symbolov slovenských lesov, hlucháň hôrny, u nás už viac ako 30 rokov vymiera. Kým v roku 1973 na Slovensku žilo približne 3700 jedincov, posledné údaje hovoria o menej ako 900 vtákoch. Ochranári upozorňujú, že ich populácia klesá aj naďalej.
Počet tetrovov sa nedarí zastabilizovať ani vytváraním chránených vtáčích území. Ani tie totiž nezaručujú, že sa v nich nebude rúbať drevo. V posledných týždňoch prebiehala intenzívna ťažba napríklad v chránenom vtáčom území na hranici národného parku Muránska planina.
„Na rozsiahlych holinách po ťažbe hlucháň nedokáže prežiť,“ hovorí fotograf a ochranár Karol Kaliský. Hlucháň je totiž pomerne ťažkopádny a veľký vták, v dospelosti zvyčajne dosahuje hmotnosť okolo troch kilogramov, takže na holých plochách sa nedokáže ubrániť pred predátormi.
Nevyhovujú mu ani priveľmi husté lesy. Na to, aby vzlietol a dokázal sa účinne brániť, potrebuje dostatok priestoru. Ak sú stromy príliš blízko pri sebe, hlucháň naráža do vetiev, môže si zlomiť krídla a v konečnom dôsledku opäť padnúť za obeť dravcom.
Vysoké Tatry prišli od roku 2000 o tretinu lesa Čítajte Hustý les
V rámci diskusie o ťažbe dreva v národných parkoch lesníci argumentujú tým, že vysadia rovnaký počet stromov, ako vyrúbu. Ochranári, ktorí bojujú za záchranu tetrova, však vidia problém aj v takomto zalesňovaní, pretože umelo vysadený les je oveľa hustejší ako prirodzený.
„Ak sú stromy príliš blízko pri sebe, rastú rýchlejšie, pretože sa snažia získať čo najviac svetla,“ vysvetľuje dendrologička Hana Strašiftáková. Podľa aktivistov je práve tento fakt dôvod, pre ktorý lesníci nasadia stromy blízko pri sebe. Okrem toho takto vysadené stromy narastú rovné, bez väčších bočných konárov.
