BRATISLAVA. Poslanci v stredu odobrili pozmeňujúci návrh z dielne Tibora Bastrnáka (Most-Híd), ktorým sa zavedú tzv. doplnkové ordinačné hodiny v ambulanciách. Pre lekárov nebudú povinné.
Pacient sa v rámci nich bude môcť objednať, za vyšetrenie si však bude musieť zaplatiť, keďže nebude hradené z verejného zdravotného poistenia. Maximálna suma bude 30 eur.
Doplnkové ordinačné hodiny
O zavedení doplnkových ordinačných hodín hovoril minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) začiatkom roka.
Od nápadu sa nakoniec po kritike lekárov upustilo. Drucker vtedy hovoril o tom, že na doplnkové ordinačné hodiny, ktoré chcel zaviesť od budúceho roka, ešte nevyzrela doba.
Na konci roka si návrh osvojili koaliční poslanci zdravotníckeho výboru, doplnkové hodiny budú môcť lekári zaviesť od mája 2018.
"Považujem túto zmenu za dobrú, koncepčnú... Vytvára oveľa prísnejšie podmienky pre možnosti platenia úhrad v zdravotníctve," reagoval po hlasovaní Drucker.
Tvrdí, že sa vďaka nej významne zvýši dostupnosť zdravotnej starostlivosti aj počas bežných ordinačných hodín.
"Takýto poskytovateľ je povinný sa rovnako správať aj k pacientovi, ktorý prichádza do riadnych ordinačných hodín," vysvetlil.
Drucker: Nejde o zavádzanie poplatkov
Drucker opätovne odmietol, že by šlo o zavádzanie poplatkov, pacienti majú zaplatiť úhradu za vyšetrenie mimo štandardných ordinačných hodín, ktoré budú navyše. Pripomína, že ani verejné zdravotné poistenie nie je bezodné.
Pozmeňujúci návrh sa podobá na pôvodný návrh ministerstva. Napokon počíta s rovnakou sumou, ktorú môže pacient maximálne zaplatiť za vyšetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín, a to 30 eur.
Predpísané lieky či ďalšie zdravotné výkony, ktoré lekár indikuje, budú aj v tomto čase hradené zdravotnou poisťovňou.
Ošetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín chcel upraviť aj poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený).
Jeho pozmeňujúci návrh však poslanci odmietli. Chcel, aby pacienti za ošetrenie v takomto prípade neplatili viac ako desať eur.
Lekári sú prekvapení
Zástupcov ambulantných lekárov výsledný návrh prekvapil. Podľa šéfa Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Mariána Šótha je to málo.
"Pôvodný návrh bol 50 eur bez objednávania cez elektronický systém, čo my podporujeme, pretože to je model úhrady zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ktorá by bola určite vítaná medzi pacientmi," skonštatoval.
Poukazuje, že do limitu spomínaných 30 eur sa nezmestia drahšie výkony napríklad v kardiológii či gastroenterológii.
Doplnkové ordinačné hodiny si lekár nebude musieť povinne stanoviť, bude to dobrovoľné.
Možnosť prijať pacientov za poplatok majú dostať lekári, ktorí ambulujú aspoň 30 hodín týždenne, a to najskôr po 13.00 h.
V prípade všeobecných lekárov to bude minimálne 35 hodín. Doplnkové hodiny majú tvoriť maximálne 30 percent z trvania ordinačných hodín.
Limit na pacientov
Počas nich môže byť ošetrených najviac 30 percent z pacientov, ktorých za týždeň ambulancia ošetrí.
Lekár - špecialista by ich mohol zaviesť aj počas celého dňa, ak v ten normálne vôbec neambuluje. Návrh tiež prináša povinnosť pre lekárov - špecialistov prijať pacienta do 20 dní od objednania.
Minister Drucker vysvetlil, že pre pacientov, ktorí sa nechcú nechať ošetriť v rámci doplnkových hodín, sa nič nemení.
"Prípadne budú menej čakať, lebo bude viac ordinačných hodín. Pre ekonomicky aktívnych je to možnosť objednať sa na konkrétny termín aj bez odporúčania všeobecného lekára," napísal Drucker na Facebooku.
Súhlasí, že niektorí lekári a mnohí pacienti túto možnosť nevyužijú.
OĽaNO zmeny kritizuje
OĽaNO považuje doplnkové ordinačné hodiny za nesystémové a antisociálne opatrenie. Ľudia budú platiť za vyšetrenia dvakrát - cez zdravotné poistenie a potom cez poplatok za objednanie.
"Toto opatrenie je dôkaz neschopnosti ministerstva riešiť problémy, ktoré skutočne zdravotníctvo na Slovensku má," vyhlásil tieňový minister zdravotníctva za OĽaNO Marek Krajčí.
Vládna koalícia týmto opatrením podľa neho zlegalizovala priame platby v zdravotníctve, čo OĽaNO odmieta.
Hnutie by bolo ochotné rozprávať sa skôr o inštitúte pripoistenia sa alebo o viaczdrojovom financovaní zdravotníctva.
Podľa OĽaNO budú doplnkové ordinačné hodiny nahrávať súkromným centrám, kde vyšetrujú bonitných klientov, ktorí si to môžu dovoliť zaplatiť.
Ľudia, ktorí nemajú dosť peňazí, si nebudú môcť objednávanie dovoliť. "Naši starí ľudia sa budú naďalej chodiť tlačiť na tie polikliniky na časenky," povedal Krajčí.
Málo peňazí v ambulantnom sektore
Poslanec za OĽaNO a člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo Alan Suchánek si myslí, že zavedením doplnkových ordinačných hodín vláda priznáva, že v ambulantnom sektore je málo peňazí.
Ako poznamenal, Európska komisia nedávno hodnotila zdravotníctvo v rámci EÚ pričom konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín EÚ.
"V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na zdravotnú starostlivosť, nominálne to bolo 1 538 eur na jedného obyvateľa. Priemer EÚ je 9,9 % HDP, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2 800 eur na jedného obyvateľa," zhrnul
Ďalšie schválené zákony:
- fungovanie urgentných príjmov sa zmení. Rozdelia sa na dva typy a zdravotné poisťovne na ne budú platiť mesačné paušály. Ministerstvo zdravotníctva si od toho sľubuje ich modernizáciu aj lepšie fungovanie. Ústavná pohotovostná starostlivosť sa má po novom poskytovať na urgentných príjmoch prvého a druhého typu, v niektorých nemocniciach ostane fungovať ústavná pohotovostná služba tak ako v súčasnosti. Zdravotné poisťovne budú musieť urgenty povinne zazmluvniť, platiť ich majú podobne ako záchranky, pravidelnými mesačnými platbami.
- urgentný príjem druhého typu bude mať samostatné oddelenie, počas dňa tam budú najmenej štyria lekári a osem sestier spolu so záchranármi. V noci to majú byť traja lekári a šesť sestier/záchranárov. Pri prvom type pôjde o minimálne jednu ambulanciu s lekárom, triediacou sestrou a ďalšou sestrou či záchranárom. Zdravotnícke zariadenia s ústavnou pohotovostnou službou majú fungovať tak ako v súčasnosti. V ambulancii musí byť jedna sestra a lekár dostupný v rámci zdravotníckeho zariadenia.
- parlament odsúhlasil návrh na zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa. Priniesol ho pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur. Zavedenie OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Na budúci rok by tak do nich malo od zamestnávateľov pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by dostali v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok.
- poslanci odobrili aj budúcoročnú sadzbu poistného za poistencov štátu na 3,71 percenta vymeriavacieho základu. "Zníženie sadzby má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve," konštatuje sa v materiáli.
- sestry s najmenej päťročnou praxou, vyšším vzdelaním a kompetenciami budú od júla budúceho roka dostávať vyššie mzdy. Týkať sa to bude tých s druhým stupňom vzdelania v odbore ošetrovateľstvo. Pôjde najmenej o 1,00-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov.
- koalícia podporila zmeny v Zákonníku práce, ktoré pripravila poslankyňa Veronika Remišová. Návrh bol posunutý do druhého čítania. Remišová uviedla, že zmena zákona by mala pomôcť ľuďom, ktorí pracujú na projektoch financovaných z eurofondov. Tieto projekty sú často dlhšie ako dva roky, čo je doteraz maximálna dĺžka zamestnania na dobu určitú. Zamestnávateľ tak po dvoch rokoch človeka prepustil a zamestnal niekoho iného. Nami predložená novela zákona umožní, aby mohli ľudia ostať pracovať na projektoch až do ich skončenia. Zmena zákona podľa nej pomôže aj štátnym inštitúciám, ktoré na prípravu a realizáciu programov Európskej únie takisto zamestnávajú aj odborníkov, ktorých pracovné zmluvy sú zväčša uzatvárané len na dobu určitú, do skončenia daného programu.
- okruh prijímateľov regionálneho príspevku sa má rozšíriť o fyzické osoby (FO) - podnikateľov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov (NRO), ktorý poslanci posunuli pri hlasovaní do druhého čítania. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. aprílom 2018. Zvýšenie počtu NRO sa dosiahne zmenou výpočtu miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike pre zápis okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov z 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na jej 1,5-násobok.
