BRATISLAVA. Devätnásť rokov bránili vyšetreniu jedného z najväčších politických zločinov na Slovensku amnestie expremiéra Vladimíra Mečiara.
Ale už v auguste 1995, keď neznámi páchatelia uniesli Michala Kováča mladšieho, veľa nasvedčovalo tomu, že za zločinom je Slovenská informačná služba. Viedol ju vtedy Mečiarov nominant Ivan Lexa.
Za Mečiarovej éry polícia vyšetrovanie napriek jasným stopám do roka zastavila. A sám Mečiar navyše v marci 1998 po odchode Kováča z funkcie prezidenta využil právomoci ako zastupujúca hlava štátu, aby všetky skutky spojené s únosom amnestoval.
Amnestie mali zabezpečiť, aby polícia vyšetrovanie už nikdy nemohla obnoviť.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Dôležitú úlohu v kauze v tom období zohral denník SME, ktorý zverejňoval konkrétne dôkazy o účasti tajnej služby na zavlečení. Už v septembri 1995 ukázal podobizne pravdepodobných únoscov. Dňa 17. októbra zverejnil rozhovor s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý sa rozhodol na polícii o všetkom vypovedať a stal sa korunným svedkom.
Akcia SIS
Vyšetrovanie sa začalo po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu na jeseň 1998, ktorý rovnako ako Mečiar využil prezidentské právomoci a pokúsil sa amnestie zrušiť.
Vyšetrovanie sa v roku 2000 skončilo podaním obžaloby na Lexu a jeho ľudí z SIS. Akcia bola podľa zistení polície súčasťou diskreditácie prezidenta Kováča, ktorý mal s Mečiarom dlhšie spory. Súdny proces sa však ani nezačal. Trestné stíhanie súdy zastavili s vysvetlením, že Dzurindovo rozhodnutie o zrušení amnestií bolo mimo zákona.