BRATISLAVA. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) považuje názory predsedu nemeckých sociálnych demokratov Martina Schulza o Spojených štátoch európskych za extrém.
"Európsku úniu nenahlodávajú len euroskeptici, ktorých cieľom je vystúpenie členských štátov. Rovnaký účinok má aj arogantné horlenie za pretvorenie Európskej únie na superštát," píše sa v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla hovorkyňa strany Katarína Svrčeková.
Spojené štáty európske
Martin Schulz vo štvrtok napísal na sociálnej sieti twitter, že chcú Spojené štáty európske. Vytvorila by sa podľa neho nová ústava, ktorý štát by ju nepodpísal, automaticky by Úniu opustil.

„Ohlásenie vzniku Spojených štátov európskych so spoločnou ústavou na rok 2025 je z jeho strany čistá utópia mimo európskej politickej reality,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.
„Na vytvorenie takéhoto štátneho útvaru chýba totiž základný stavebný prvok – európski občania. Schulzove výroky, že členské štáty, ktoré sa s jeho utópiou nestotožnia, majú EÚ opustiť, sú vrcholom arogancie. Úplne popierajú hodnoty spolupráce a vzájomného rešpektu, na ktorých EÚ stojí," dodal europoslanec a šéf SaS.
Rozvrat Európskej únie
„Tak ako považujeme za extrém snahy o deštrukciu EÚ, opačným politickým extrémom – ale s rovnako deštrukčnými účinkami na súdržnosť Európy – sú aj názory Martina Schulza, ktorého strana prepadla v nedávnych parlamentných voľbách. Veríme, že sa tieto názory nikdy nestanú oficiálnou zahraničnopolitickou líniou Nemecka,“ doplnil predsedu poslanec NR SR a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém Martin Klus.
Podľa OĽaNO-NOVA by zodpovední politici nemali ľahkovážne vyzývať na rozvrat Európskej únie.
„Je možné, že strana Martina Schulza bude v Nemecku súčasťou vládnej koalície. O to viac ma jeho plán prekvapuje, keďže by s veľkou pravdepodobnosťou viedol k rozbitiu európskej spolupráce. To je to posledné, čo v dnešnom rýchlo sa meniacom svete potrebujeme. Federalizácia Európskej únie nemá podporu ľudí, oveľa miernejšie postavenú ústavnú zmluvu odmietli voliči v referendách vo Francúzsku a Holandsku,“ povedala za hnutie OĽANO tieňová ministerka zahraničných vecí Veronika Remišová.
Snahy o vytvorenie superštátu
Podľa Martina Schulza by mal ústavnú zmluvu pripravovať konvent za účasti ľudí a občianskej spoločnosti, čím podľa OĽaNO len kopíruje model, ktorým sa tvorila ústavná zmluva po roku 2001, ktorú v referendách odmietli voliči vo viacerých krajinách a účasť ľudí a občianskej spoločnosti na tvorbe extrémne zložitého právneho textu bola veľmi diskutabilná.
"Ďalší oveľa radikálnejší pokus by určite dopadol podobne. Takéto iniciatívy iba zbytočne podkopávajú stabilitu Európskej únie a snahu o vzájomne výhodnú spoluprácu členských štátov. Nemecká sociálna demokracia je spolu so stranou Smer Roberta Fica členom Strany európskych socialistov," píše sa v tlačovej správe s tým, že vyzývajú preto Roberta Fica, aby sa dištancoval od plánov svojich nemeckých partnerov, a aby sa v mene Slovenska zasadzoval za pokračovanie európskej integrácie založenej na vzájomnej dohode a partnerstve.
"Namiesto snáh o vytvorenie akéhosi superštátu je oveľa dôležitejšie zefektívniť riadenie Únie, odstraňovať byrokraciu a čo najlepšie rozdeliť právomoci medzi členské štáty a spoločné inštitúcie. Európska spolupráca priniesla členským krajinám mier a prosperitu. Bolo by trestuhodným zlyhaním politických predstaviteľov, ak by sme Európu opäť rozbili na súperiace bloky,“ doplnila Remišová.
Most-Híd: Schulzov názor je návrh do diskusie
Vyjadrenie staronového predsedu nemeckých sociálnych demokratov Martina Schulza, že z Európskej únie by sa mali stať Spojené štáty európske, nie je postoj nemeckej vlády. Treba ho považovať za ďalší návrh v diskusii o budúcej Európe. Pre TASR to uviedol vládny Most-Híd, ktorý je zástancom užšej spolupráce.
"Dlhšie hovoríme o tom, že naším strategickým cieľom je byť v jadre. Slovensko aj v súčasnosti je v najužšej možnej forme integrácie, je členom Schengenu aj eurozóny a pristúpilo aj k PESCO," uviedla hovorkyňa strany Klára Debnár.
Podľa Mosta-Híd sú však aj také oblasti, v ktorých by ďalšia integrácia mohla byť riziková. "Preto je dôležité, aby sme si doma stanovili priority, ale aj hranice a červené čiary, ktoré nemienime prekročiť," doplnila Debnár.
Pripomína, že od samotného založenia európskych spoločenstiev bola cieľom väčšia integrácia, smerujúca potenciálne až k federácii. "Myšlienka teda nie je nová, obsahuje len nový prvok, časový horizont, ktorý však považujeme za nereálny," uviedla Debnár.
Schulzov názor treba podľa Mosta-Híd vnímať v kontexte súčasného politického diania v Nemecku. "Teda ako súčasť agendy, s ktorou vstupuje do koaličných rozhovorov s Angelou Merkelovou," poznamenala strana.
Súčasť nemeckej vnútornej politiky
Štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok vníma Schulzove vyjadrenia ako súčasť vnútropolitickej debaty, ktorá v súčasnosti prebieha v Nemecku v snahe o zostavenie koalície.
"Bolo to prednesené na straníckej pôde. Všetci, ktorí Martina Schulza poznáme, vieme, že je to politický predstaviteľ, ktorý presadzuje veľmi hlbokú integráciu, ale v tejto chvíli to vnímam ako vnútropolitickú záležitosť," povedal Korčok s tým, že diskusia o budúcnosti má presný harmonogram.
Je to agenda, ktorú dohodli lídri v októbri na summite a prvé kolo rokovaní bude práve na Európskej rade budúci týždeň, dodal.