BRATISLAVA. Keďže v piatok v pléne parlamentu od rána sedelo len pár poslancov a nemal kto predkladať návrhy zákonov, predsedajúci rokovania Béla Bugár (Most-Híd) vyhlásil krátku prestávku, aby sa poslanci dostavili do rokovacej sály.
Rokovanie sa napokon rozbehlo, poslancov bolo stále málo, niektorí predkladajúci zákonov sa však do sály vrátili.
Novela o službách zamestnanosti
Zvýšenie záujmu ľudí vycestovať za prácou, či zjednodušenie podmienok zamestnávania ľudí z tretích krajín.
Toto sú zmeny, ktoré má priniesť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.
Do parlamentu je predložila trojica poslancov vládneho Smeru Martin Glváč, Ľubomír Petrák a Ján Podmanický.
Navrhujú v nej zvýšiť viaceré príspevky na podporu mobility za prácou, ako aj zaviesť nový príspevok na presťahovanie. Opatrenia sú súčasťou vládneho sociálneho balíčka.
Dochádzanie za prácou
Príspevok na dochádzku za prácou má stúpnuť zo 135 eur na 200 eur, príspevok na podporu mobility za prácou bol maximálne v súčasnosti do 250 eur, po novom sa má upraviť do hranice 400 eur, ak pôjde o manželský pár, tak má byť 600 eur.
Poslancom, ministrom a prezidentovi stúpnu od januára platy o euro Čítajte Zároveň sa pri ňom skráti podmienka týkajúca sa vzdialenosti zo 70 kilometrov na 50 km. Právnou normou sa má umožniť poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania, a to vypustením obmedzenia dochádzania za prácou len hromadnými dopravnými prostriedkami.
Vypustiť sa má aj obmedzenie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou v rámci jednej obce a predĺžiť obdobie poskytovania príspevku pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, obdobne ako pri poskytovaní príspevku na podporu mobility za prácou.
Príspevok za presťahovanie
Novelou sa má zaviesť aj úplne nový príspevok na presťahovanie sa za prácou, ktorý má byť v maximálnej výške 4000 eur, v prípade manželov má príspevok dosiahnuť 6000 eur. Jeho poberatelia však budú musieť preukázať vynaložené náklady.
Zjednodušiť sa majú aj podmienky pre zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Dôvodom je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Týkať sa to má okresov, kde je miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako 5 %.
Zamestnávatelia však budú mať povinnosť zabezpečiť primerané ubytovanie pre vysielaných zamestnancov, ako aj povinnosť doložiť príslušné doklady preukazujúcich ich vyslanie. Zamestnávateľ však bude môcť zamestnať občana z tretej krajiny len v prípade, že za posledné dva roky neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
Poslanci v piatok už stihli prerokovať aj balík zákonov z dielne ministra hospodárstva Petra Žigu, aj návrhy z dielne podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho.
Zvýšenie príplatkov za prácu
Poslanci sa na záver schôdze parlamentu venovali návrhu na zvýšenie príplatkov za prácu. Do praxe sa tak majú dostať opatrenia zo sociálneho balíčka.
Návrh na zvýšenie príplatkov za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zavedenie príplatku za prácu cez víkend je súčasťou novely Zákonníka práce, ktorú do parlamentu predložili Martin Glváč, Ján Podmanický a Ľubomír Petrák zo Smeru.
Podľa Petráka je čas na to, aby sa zo Slovenska stala krajina, kde je kvalifikovaná práca primerane ohodnotená. Preto sa podľa neho upravujú tieto príspevky. Napríklad zvýšenie príplatku za nočnú prácu z 20 na 50 percent z hodinovej minimálnej mzdy bude podľa neho pri osemhodinovej pracovnej zmene znamenať 11,04 eura.
Zároveň zvýšenie príplatku vo sviatok z 50 na 100 percent z priemerného zárobku zamestnanca bude po novom pri priemernom mesačnom plate 500 eur znamenať 22,99 eura za jednu zmenu. Pri plate 900 eur to podľa neho bude 41,38 eura.
"Toto je už normálny slušný príspevok, o ktorom sa dá hovoriť, že chceme urobiť niečo pre ľudí a nielen chceme, ale aj robíme niečo pre ľudí," opísal Petrák na konci 8. rokovacieho dňa 23. schôdze.
Beblavý: Príplatky môžu obmedziť nočnú prácu
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý skonštatoval, že podobné návrhy na zvýšenie príplatkov predkladala aj opozícia. Je presvedčený, že prijatie novely môže motivovať zamestnávateľov, aby znižovali objem nočnej práce. A to najmä v odvetviach, kde nie je potrebná.
Upozornil tiež na to, že novela Zákonníka práce sa bude schvaľovať až po prijatí návrhu štátneho rozpočtu, pritom z vyšších príplatkov bude benefitovať aj štátna pokladnica.
"Počítate s dopadom jednej miliardy eur, z toho asi polovica budú príjmy verejných rozpočtov. To je suma, ktorá je oveľa väčšia ako všetky zmeny v prognózach daní a odvodov. Zrazu prídu poslanci, ktorí pre verejné financie prinesú zhruba pol miliardy eur a my ho máme schváliť po rozpočte ako keby sa nechumelilo?" podotkol Beblavý.
Preto sa v pléne pýtal vládnych poslancov na to, ako sa použijú tieto dodatočné zdroje.
"Toto sú otázky, na ktoré sme nedostali odpoveď. Tento zákon je najväčším príkladom toho, čo nazývame daňovo-odvodový automat. Vláda vplyvom aj hospodárskeho rastu, aj prostredníctvom svojich opatrení vytvára situáciu, kedy na dani z príjmu a odvodoch prichádza čoraz viac peňazí do štátneho rozpočtu," tvrdí Beblavý s tým, že bez tohto zákona majú príjmy vzrásť o 800 miliónov eur.
"Tieto peniaze ale potom nie ste ochotní použiť na to, aby ste zaplatili verejných zamestnancov, verejné služby," dodal Beblavý.
V pléne na neho reagoval Erik Tomáš zo Smeru, podľa ktorého Beblavý "šachuje s odvodmi neférovo". "Hovoríte to, ako keby išli priamo Robertovi Ficovi alebo vláde. Používajú sa na fungovanie štátu, na dôchodky, logicky aj z týchto príplatkov sa niečo odvedie," podotkol Tomáš.
Poslanci sa vrátia do parlamentných lavíc opäť v utorok, kedy budú pokračovať v rokovaní o poslaneckých návrhoch zákonov. V stredu dopoludnia ich čaká aj hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu. Rozhodnú aj o zákonoch súvisiacich s rozpočtom.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Definovať efektívne opatrenia pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru je cieľom nového zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý v piatok poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Právnu normu, ku ktorej prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania celkovo 706 pripomienok, vypracoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v spolupráci s aparátom vicepremiéra pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer). O potrebe prijatia zákona hovorila aj SIS vo svojej výročnej správe, ktorou sa zaoberali poslanci NR SR.
