BRATISLAVA. Pre desaťtisíce chýbajúcich nábojov, ktoré zmizli z armádnych muničných skladov, mení ministerstvo obrany spôsob stráženia munície a ručných zbraní.
Sľubuje, že súkromné bezpečnostné služby nahradí profesionálnymi vojakmi a bude elektronicky monitorovať osoby, ktoré do skladov vstupujú a k čomu presne sa v nich dostanú.
Minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS) pripustil nevyhnutnosť týchto zmien po komplexnej inventarizácii všetkých armádnych muničných skladov na Slovensku. Tá prebehla vôbec prvý raz.
Vedenie rezortu ju nariadilo v apríli po medializácii informácií o tom, že armáde chýbajú tisíce nábojov či dokonca protitankových striel.
Čo v skladoch chýba
- 80 ručných granátov RG-F1,
- 11 protitankových granátov RPG-75,
- 40 ručných granátov URG-86,
- 6 nábojov do pancierovky,
- jeden náboj do BVP,
- viac ako 200-tisíc kusov nábojov 5,6Long,
- stovky ďalších druhov nábojov.
"Celý systém manipulácie, stráženia a evidencie munície je zle nastavený," pripustil Gajdoš.
Počas kontrol, ktoré trvali pol roka, sa podľa náčelníka generálneho štábu Milana Maxima skontrolovalo asi 20-tisíc ton munície, čo je približne sto miliónov kusov nábojov. Aj keď sa pôvodne špekulovalo o viacerých problémoch pri skladovaní armádnej munície, drvivá väčšina problémov sa podľa zistení týkala len dvoch skladov - Trenčína - Kubrej a Skleného.
Podrobná kontrola potvrdila, že armáde bez stopy zmizlo napríklad vyše 203-tisíc kusov malokalibrových nábojov, ktoré sa využívajú pri športovej streľbe, či 11 kusov protitankových granátov a šesť nábojov do pancierovky.
Naopak, v skladoch sa našli aj veci, ktoré v evidencii armády vôbec neboli.
Armáda tak podľa Maxima zistila prebytok za vyše 107-tisíc eur a, naopak, manko za 17 600 eur.
"Ukázalo sa, že skladníci v mnohých prípadoch o chýbajúcom materiáli vedeli, no pre obavy zo straty zamestnania či problémy o tom svojich nadriadených neinformovali," povedal Maxim.
Za príčinu zmiznutia zbraní vedenie ministerstva označuje najmä ľudské zlyhanie či zlú evidenciu v skladoch. Prvý policajný viceprezident Jaroslav Málik zároveň vylúčil, že by išlo o organizované vykrádanie muničných skladov.
Munícia chýbala armáde už celé roky Čítajte "Doposiaľ prebiehajúce vyšetrovanie potvrdzuje verziu, že nešlo o vlámanie 'zvonku', ale išlo o zlyhanie osôb, ktoré v muničnom sklade pôsobili. A takisto je tu alternatíva, že došlo aj k evidenčným chybám ešte pri rozdeľovaní republiky pri následnej evidencii tohto materiálu,“ povedal Málik.
Prípadom sa okrem elitného útvaru NAKA, ktorá rieši muníciu v Kubrej, zaoberajú aj žilinskí policajti, ktorí skúmajú muníciu zo Skleného.
Podrobnosti o vyšetrovaní polícia nespresnila, no šéf NAKA Peter Hraško pripustil, že vyšetrovatelia pracujú aj s možnosťou evidenčných chýb v skladoch.
Zmeny už spustili
Gajdoš už v záujme lepšieho stráženia skladov spustil pilotný projekt prísnejšieho stráženia v sklade v Kubrej. Od marca by sa nové pravidlá mali rozšíriť aj na ďalšie sklady.
Zároveň sa zmení aj systém a periodicita kontroly. Armáda totiž dosiaľ vždy kontrolovala len 20 percent skladovej munície za rok, čiže až po piatich rokoch vždy získala prehľad o kompletnom stave munície. Keďže sa však skladové zásoby neustále menia a niektoré sklady sa úplne rušili, priebežné výsledky boli podľa vedenia rezortu zjavne neúplné.
Po novom by sa kontroly mali robiť tak, že všetka munícia by mala byť vždy skontrolovaná nie za päť rokov, ale už za tri. Inventarizáciu by tiež mali robiť krížovo, teda by ju nerobili len vojaci, ktorí sú za daný sklad aj priamo trvale zodpovední.
"Prehodnotili sme tiež systém vstupu do skladov s cieľom efektívnej kontroly pohybu muničného materiálu a pripravujeme realizáciu pilotného projektu stráženia muničných skladov vojakmi,“ dodal Maxim k opatreniam.
Armáda už vymenila aj niekoľko tisíc bezpečnostných zámkov a zvýšila nároky na oprávnenie na vstup do týchto priestorov.
Problémom viacerých skladov je podľa vedenia rezortu aj ich zastaranosť. Niektoré sklady sú totiž ešte z rokov 1928, 1933 či 1955, no investovalo sa do nich len málo. Gajdoš preto avizuje, že si na obnovu skladov a investovanie do nových technológií bude pýtať viac zo štátnej kasy. Niektoré kontroly sa totiž dosiaľ robili len na papieri, ktoré sa neraz stratili či zmokli a boli nepoužiteľné, pripustil Maxim.
Pochybenia pri strážení nábojov a ručných zbraní majú pritom už aj personálnu dohru. Armáda zatiaľ za nedodržanie predpisov a vnútorných noriem riešila 28 ľudí, z nich 15 bolo profesionálnych vojakov a 13 zamestnancov.
"Išlo o odvolanie z funkcie, peňažné tresty, pokarhania, odobranie osobných príplatkov či výpovede po skončení pracovných zmlúv na určitý čas," zhrnul Maxim
Munícia chýbala armáde už celé roky Čítajte Keďže vyšetrovanie celého prípadu ešte pokračuje, počet vinníkov sa podľa jeho slov môže ešte rozšíriť.
Zároveň sa ukazuje, že nie za všetky nezrovnalosti môžu vojaci či zamestnanci rezortu. Tí totiž podľa predpisov ani pri pravidelných kontrolách nemuseli otvárať hermeticky uzavreté debničky s muníciou. Pri kompletnej kontrole sa však napríklad v Novákoch ukázalo aj to, že medzi muníciou sa objavili škatule s nábojmi do pištolí typu Colt, ktoré armáda vo výzbroji ani nemá. Vedenie ministerstva preto už kontaktovalo dodávateľa, ktorý náboje vymenil.
Galko vyčíta "šuchtavosť"
Na predloženie zmien v technickom, ale aj personálnom zabezpečení muničných skladov vyzval Gajdoša ešte v júli aj prezident Andrej Kiska, ktorý je zároveň hlavným veliteľom ozborjených síl.
Gajdoš už vtedy hovoril o tom, že problémy v skladoch sú pravdepodobne dlhodobé a mohli vzniknúť ešte pri delení republiky chybnou evidenciou.
Ministra za chýbajúcu muníciu napriek tomu kritizovala opozícia, ale aj niektorí predstavitelia koalície. Gajdošov predchodca Martin Glváč (Smer) pre SME pripomenul, že minister bol už za jeho éry prvým zástupcom náčelníka generálneho štábu a mal prehľad o skladovaní nábojov.
Ospravedlňovanie zmiznutí v skladoch ľudských pochybením sa naďalej nepozdáva bývalému ministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi z SaS. Ten tvrdí, že ak bolo pri strážení skladov zistených 44 ľudských pochybení, tak ide o masívne zlyhanie, ktoré je systémové, nie ľudské. Aj keď ukončenú inventarizáciu ocenil, ministrovi Gajdošovi vyčíta pomalosť opatrení.
"Minister obrany Peter Gajdoš pred trištvrte rokom povedal, aby to už strážili vojaci. Tak prečo to už dávno nestrážia? Z tohto hľadiska je prístup ministerstva a funkcionárov mierne šuchtavý. Toto však musí byť priorita," dodal Galko.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
