Tisíce obyvateľov Ríma, no i turistov, mieria každú nedeľu na starobylú cestu Via Appia. Behať, bicyklovať, prechádzať sa, na vychádzku so psami a užívať si voľný deň.
Prechádzajú dlažbou, po ktorej dupali kone rímskej jazdy, kde kráčali kohorty ťažkoodencov, kadiaľ sa ponáhľali antickí obchodníci. Po ceste starej vyše 2300 rokov.
Už v prvom storočí nášho letopočtu sa z Judey do ďalších oblastí rímskeho impéria šírilo kresťanstvo. Svojich stúpencov našlo i v centre svetovej ríše. „Nová a nebezpečná židovská sekta“ priťahujúca najmä chudobné vrstvy obyvateľov, bola spočiatku v nemilosti rímskych špičiek.

Keď večné mesto zasiahol v roku 64 za vlády cisára Nera ničivý požiar, za vinníkov katastrofy označili práve kresťanov. Ježišových nasledovníkov Rimania hľadali a vraždili.
Aj apoštol Peter vraj utekal pred prenasledovateľmi z Ríma smerom na juh, práve po ceste Via Appia. Keď však znenazdajky stretol Ježiša, prekvapene sa spýtal svojho učiteľa: „Domine, quo vadis?“ Keď mu Kristus odvetil, že mieri do Ríma, aby bol znova ukrižovaný, Peter sa zahanbene otočil a sám sa pobral do hlavného mesta impéria. Neskôr v Ríme zahynul mučeníckou smrťou, na kríži hlavou nadol.
A práve na mieste Kristovho zjavenia dnes stojí malý kostolík s názvom Quo Vadis, pred ktorým si môžete na celý deň požičať turistické bicykle.
Osvietený muž
História slávnej cesty je však podstatne staršia. Koncom 4. storočia pred naším letopočtom ju dal vybudovať cenzor Appius Claudius, muž vskutku všestranný a osvietený, patricij obhajujúci práva plebejcov, priekopník právnej vedy a reformátor latinskej abecedy.
Ak sa jeho najväčšie a najznámejšie dielo, nesúce navyše cenzorovo meno, vyberiete spoznávať na dvoch kolesách, ideálna je jeseň. Otvorí sa vám tunel vytvorený zo zelených korún pínií, po stranách rastú cyprusy, olivovníky či pomarančovníky. V ich korunách žiaria ťažké oranžové plody.
Via Appia, nazývaná i Regina Viarum či Kráľovná ciest, má síce viac než dve tisícročia, pri troche predstavivosti sa však až nápadne ponáša na dnešné diaľnice.