BRATISLAVA. Popadané stromy, stovky domácností bez elektriny či neprejazdné horské priechody. Na Slovensko v nedeľu popoludní dorazil silný vietor, ktorý bude fúkať až do utorka.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahu pred silným vetrom pre celé územie. Najhoršia situácia je a aj sa v najbližších hodinách očakáva v severných okresoch stredného a v tatranských okresoch východného Slovenska. Na vrcholkoch hôr môže rýchlosť vetra dosiahnuť až 180 kilometrov za hodinu.

Napriek tomu v porovnaní so severozápadnou Európou, kadiaľ pôjde v najbližších hodinách hlavný prúd silného vetra, bude u nás o čosi miernejší.
Skutočne silný vietor nečakajme
Silný vietor, ktorý bude na väčšine Slovenska dosahovať rýchlosť do 80 kilometrov za hodinu, k nám prichádza podľa klimatológa Pavla Faška z SHMÚ zo severozápadu Francúzska.
Nad ním je hlboká tlaková níž, ktorá býva zvyčajne nad Atlantickým oceánom, vraví odborník. Keď do nej od Atlantiku začne fúkať silný vietor, môže podľa neho na kontinente spôsobiť značné škody.
Výstrahy pred vetrom na utorok
- Tretí stupeň do 180 km/h:
- okresy: Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Brezno a Poprad
- Druhý stupeň do 160 km/h:
- okresy: Námestovo, Dolný Kubín, Žilina, Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Malacky
- Bez výstrah:
- okresy: Krupina, Veľký Krtíš, Košice, Michalovce a Trebišov
- Prvý stupeň: do 80 km/h:
- všetky ostatné okresy
Zdroj: SHMÚ
Silný vietor, ktorý bude dosahovať rýchlosť až 150 kilometrov za hodinu, nás minie, vraví Faško.
Z Francúzska bude podľa neho postupovať cez štáty Beneluxu, severného Nemecka a Pobaltia až do južnej Škandinávie.
Na Slovensko tak podľa odborníka dorazila len jeho slabšia verzia, ktorá prúdi po prednom okraji tlakovej níže, ktorá je nad západnou Európou.
Vietor, pred ktorým ústav vydal výstrahu tretieho a druhého stupňa, sa rozšíril v pondelok okrem severu stredného Slovenska a tatranskej oblasti aj na Gemer a Záhorie.
Jeho rýchlosť v týchto oblastiach môže dosiahnuť až okolo sto kilometrov za hodinu.
Z nedele na pondelok na hornej Orave zostalo bez elektriny v noci 2600 domácností, do pondelkového rána ich počet podľa hovorcu Stredoslovenskej energetiky Miroslava Gejdoša klesol na zhruba päťsto.
Vážna situácia bola v pondelok aj v Demänovskej Doline a v Jasnej. Oblasť viaceré popadané stromy v podstate odrezali od sveta.
V priebehu pondelka sa najmä nákladné autá dokázali len s problémami dostať cez niektoré horské priechody. Najhoršia situácia bola na Vernári, Čertovici, Šútovciach a Vrchslatine. Problematické bolo tiež ísť z Čertovice do Brezna a z Popradu na Vernár.
Zostať doma a pripraviť sviečky
Hasiči a distribútori elektriny v pondelok pre SME potvrdili, že v pohotovosti majú dosť ľudí, ktorých sú pripravení nasadiť. Hasiči podľa ich hovorkyne Zuzany Farkašovej spolupracujú aj s dobrovoľníkmi.

Najmä ľuďom na severe Slovenska a v horských oblastiach hasiči odporúčajú, aby sa, ak je to možné, zdržiavali doma.
Všetko treba pozatvárať a veci napríklad na balkóne pripevniť. Útočisko by mali ľudia vytvoriť aj domácim zvieratám.
Kto musí šoférovať, mal by spomaliť, aby mu neprevrátilo auto. Autá by ľudia nemali parkovať pod stromami alebo nestabilnými objektmi.
Na výpadok elektriny by sa mali podľa Gejdoša pripraviť najmä tí, ktorí kúria elektrinou. Hovorca Stredoslovenskej energetiky im odporúča, aby si napríklad pripravili drevo, ktorým môžu kúriť v kozube. Dobré je mať pripravené baterky alebo sviečky.
Chorým škodí oteplenie
Okrem silného vetra prišlo aj výrazné oteplenie. Z niektorých oblastí meteorológovia hlásili až 14 stupňov Celzia.

Oteplenie môže podľa Aleny Krčovej z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby ohrozovať niektorých pacientov.
"Vo väčšej miere pociťujú ťažkosti seniori, pretože ich organizmus sa nevie vyrovnať s výkyvmi počasia tak ako mladších ľudí. Najcitlivejší sú však pacienti, ktorí trpia chronickými srdcovo-cievnymi ochoreniami," vysvetľuje hovorkyňa.
Pozor by si mali dať aj pacienti s nervovými ochoreniami a tí, čo trpia dýchacími a pohybovými ťažkosťami. Keď je ráno zima a cez deň teplo, sa podľa Krčovej zvyšuje aj výskyt vírusových ochorení, lebo ľudia sa dobre neoblečú.

Beata
Balogová
