Vypočujte si celý rozhovor
Odoberajte podcast: Apple podcasty (iTunes) | RSS | SoundCloud | TuneIn
Ak chce človek vyvolať akúkoľvek zmenu vo svojom prostredí alebo aj v širšom svete, asi najprv musí meniť seba. Zmenili ste sa za tých posledných päť rokov? Ak áno, čo ste v sebe museli zmeniť vy?
"Zmeniť bolo treba asi všetko. Študoval som preto, aby som mohol byť kňazom. Vytvorila sa vo mne línia môjho života a prostredia, v ktorom som pôsobil, aj ľudí ktorých som poznal. V jednej chvíli sa to všetko zosypalo a ocitol som sa na periférii. Stále som však mal záujem pokračovať v diele, ktoré som začal ako študent, ale zostal som vo vzduchoprázdne, čo pre človeka nie je priestor na existenciu, veď nevieme lietať.
Róbert Bezák
je slovenský rímskokatolícky biskup, bývalý arcibiskup Trnavskej arcidiecézy a člen Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa – Redemptoristov.
Bol najmladším slovenským arcibiskupom a jeho odvolanie po troch rokoch pôsobenia vyvolalo medzi veriacimi aj širšou verejnosťou vlnu protestov.
Prvé mesiace a možno aj roky boli totálnym vstupom do čierneho priestoru. Zažil som až depresiu v tom zmysle, že som nevedel, akým smerom pôjdem ďalej a čo budem robiť. Ak človek zažije niečo podobné a má 25 až 30 rokov, tak si povie, môžem začať niečo nové. Ja som mal 52 rokov a v tom veku by muž mal čosi ponúknuť, lebo čas ide rýchlo.
Aj niektorí ľudia z môjho života odišli, lebo sa báli. Zostali tí najcennejší. Mal som skôr problém sám so sebou: hovoril som si, že som ponúkol všetko a nevytváral som si zázemie, či už rodinné, psychologické, alebo ekonomické. Zrazu som zbadal, že nemám nič, ale povedal som si, že skúsim ísť ďalej.
Dostal som ponuky od blízkych, že by som mohol robiť niečo ako mentoring, lebo mám niečo naštudované z filozofie a etiky. Aj som si to skúsil, ale zistil som, že to nie je môj priestor. Bol som radšej s ľuďmi, s ktorými si môžem vytvoriť vzťah a pracovať na ňom dennodenne. Tak som sa dal na učenie a stal som sa na staré kolená pomaly už šesťdesiatnika učiteľom na gymnáziu."
Vaša kniha pôsobí vyrovnaným dojmom. Ako by ste niekam došli a kniha Zamyslenia zachytila aj vašu päťročnú cestu. Vnímali ste takýmto spôsobom proces písania alebo sa to len takto podarilo?
"Som rád, ak kniha vytvára tento dojem. Pred piatimi rokmi som mal určitú víziu a v mojom postavení trnavského arcibiskupa bolo možné tú víziu realizovať. Mal som na to ľudí, ktorí by boli pomohli, aj financie, ktoré boli potrebné. A potom zrazu nebolo nič. Asi treba, aby si to človek vyskúšal na vlastnej koži. Aj keď si nemyslím, že ľudia by sa mali masochisticky pokúšať, aby im bolo zle, pre to, aby skúsili, čo všetko zvládnu. Toto priniesol život sám.
Kedysi som čítal, že najslobodnejší je človek, ktorý si v živote si vystačí s málom, tak túto slobodu som naozaj vyskúšal. Uvedomil som si, že to, čo by som potreboval, je vnútorný pokoj a určité osobné zázemie. Dokázať si, že aj na tom malom priestore dokážem žiť so svojimi myšlienkami a usporiadať si ich. Bol by som rád, keby z toho prežívaného tak trocha zažiaril môj pokoj. Neponúkam veľké myšlienky. Ale mnoho ľudí žije taký svoj jednoduchý život a musím priznať po vlastných skúsenostiach, že sa vôbec nežije ľahko."
Z Matúša je Matia: Nechcela som, aby sa to moji rodičia dozvedeli od iných Čítajte Aj keď niektorí ľudia odišli z vášho života, mnohí majú potrebu byť s vami v kontakte. Chcú počúvať a čítať vaše myšlienky, bez ohľadu na to, či ste arcibiskup, alebo človek Róbert Bezák. Ako si v sebe ukladáte toto poznanie?
"Je to také zásadné poznačenie v mojom živote. Keď som bol v úrade, mal som ten mandát a cítil som, že toto sa odo mňa očakáva. Lebo kto, ak nie ten, kto zastupuje cirkevné spoločenstvo, sa má prihovárať ľuďom? Ale tým, že sa to všetko stratilo, sám v sebe nenachádzam vždy chuť byť akýmsi hlásateľom pravdy a spravodlivosti. Ani nie som tou osobou, ktorá by mala hovoriť: vidíte, čo som dokázal.
