BRATISLAVA. Predsedovia vyšších územných celkov (VÚC), starostovia aj primátori budú môcť naďalej vykonávať aj funkciu poslanca NR SR.
Plénum NR SR v utorok nepodporilo novelu Ústavy SR od predstaviteľov SaS, ktorí chceli zakázať kumuláciu exekutívnych funkcií v samospráve, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca NR SR.
Poslanci v konflikte záujmov
Drucker obhajoval Fica. Išlo o zásah proti klamstvám o poplatkoch u lekárov Čítajte Podľa liberálov totiž táto kumulácia otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt a stavia poslancov do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach.
SaS spomína najmä rozhodovanie o štátnom rozpočte a daniach, ale napr. aj hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie.
V súčasnosti platí mäkší a pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe 'viacero funkcií - jeden plat. Tento model však ako predkladatelia odmietame, pretože pri ňom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej a regionálnej/komunálnej úrovni, na ktorom sú hmotne zainteresované tisícky ľudí, uviedli predkladatelia.
Tvrdia, že samotný plat funkcionára je na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári ho ľahko oželejú.
Neprešiel návrh proti sprejerom
Liberáli Peter Osuský a Ondrej Dostál navrhovali tiež odstrániť nejednoznačnosť Trestného zákona v otázke naplnenia skutkovej podstaty trestného činu tzv. sprejerstva.
Zákony vplývajúce na podnikateľov nebudú účinné len od dvoch dátumov Čítajte Osuský a Dostál pri návrhu novely Trestného zákona, ktorý poslanci neposunuli do druhého čítania, pripomenuli, že k zavedeniu skutkovej podstaty tzv. sprejerstva do Trestného zákona došlo prvýkrát ešte za účinnosti starých trestných kódexov v roku 2005.
Výška spôsobenej škody ako majetkový následok trestného činu sa výslovne nevyžadovala. V súdnej praxi sa postupne objavil zo strany sudcov, prokurátorov či advokátov výklad, podľa ktorého sa k naplneniu všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje podmienka spôsobenia škody na majetku minimálne vo výške 266 eur.
Predkladatelia preto navrhovali, aby aj páchatelia, ktorí spôsobia škodu za menej ako 266 eur, boli postihovaní.
Poslanci ďalej rokovali:
Členom Rady pre vysielanie a retransmisiu sa opäť stane Zoltán Pék, za ktorého v tajnej voľbe hlasovalo 70 poslancov. Zvolili ho z trojice kandidátov na funkčné obdobie šesť rokov. Pék je novinár a bývalý šéf maďarského vysielania STV a šéfredaktor Rádia Patria. V súčasnosti je už členom licenčnej rady a jeho funkčné obdobie je do 13. decembra tohto roka. Rada pre vysielanie a retransmisiu bude mať aj naďalej rovnaké zloženie a plný stav, teda deväť členov.
Poslanci nezvolili v tajnom hlasovaní ani jedného kandidáta na člena Regulačnej rady. Vyberali si z troch navrhnutých - Ľubomíra Blaška, Milana Jarása a Jozefa Mihalčina. Voľba sa tak bude opakovať v stredu 13. decembra po 11. hodine. Do opakovanej voľby postupujú všetci traja nezvolení kandidáti.
Meno nového člena Regulačnej rady, ktorá pôsobí na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako kontrolný a odvolací orgán, zostáva otázne. Ani jeden z troch navrhnutých kandidátov, teda Ľubomír Blaško, Milan Jarás ani Jozef Mihalčin, totiž nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov. V stredu dopoludnia sa tak uskutoční opakovaná voľba s rovnakými nominantmi.Jeden zo spomínanej trojice má pritom nahradiť v Regulačnej rade Viliama Mikuláša, ktorému sa 22. decembra končí šesťročné funkčné obdobie.
Na nasledujúcich päť rokov nie je zvolený ani člen do Súdnej rady SR. Jediným kandidátom bol advokát Allan Böhm. Ako kandidáta ho navrhol poslanec za SaS Ondrej Dostál. Za advokáta hlasovalo v tajnej voľbe 30 poslancov. Nástupcu členky rady Aleny Šiskovej mali poslanci voliť už na júnovej schôdzi, keďže jej funkčné obdobie uplynulo 28. júna. Predseda parlamentu bude musieť vyhlásiť termín novej voľby.
- Kotlebovci chceli chrániť sudcov, v pléne však neuspeli. Novelou zákona o sudcoch navrhovali zakotviť povinnosť pre Policajný zbor zabezpečiť ochranu každému sudcovi, ktorý o to správu súdu požiada, a to v lehote do troch pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Novelou chceli zrušiť posudzovanie odôvodnenosti požiadavky sudcu na ochranu a zároveň určiť, že jeho ochranu je povinný zabezpečiť bezplatne Policajný zbor.
- Poslanci za ĽSNS chceli meniť aj verejné obstarávanie. Novelou zákona chceli umožniť verejným obstarávateľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky aj pod cenu určenú predbežným prieskumom trhu. Prax podľa nich totiž ukázala, že v mnohých prípadoch je cena určená na základe predbežného prieskumu trhu z rôznych dôvodov umelo nadhodnotená a verejný obstarávateľ aj napriek evidentnému predraženiu nemá legislatívnu možnosť, ako vyhlásiť verejné obstarávanie s nižšou cenou.
Podmienky poskytovania príspevku na osobnú asistenciu sa pre ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) meniť nebudú. Parlament odmietol návrh novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia z dielne opozičného hnutia Sme rodina. Cieľom návrhu bolo zvýšiť vekovú hranicu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím určenú pre poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla zo 65 rokov na 75 rokov veku. Dôvodom na zmenu je podľa poslancov demografický vývoj a zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
Parlament odmietol aj druhú novelu hnutia, ktorou chceli poslanci zakázať vysielanie reklamy na pôžičky v predvianočnom období. Navrhovali, aby bola zakázaná v čase od 1. novembra do 24. decembra. Od zákazu si sľubovali ochranu občanov pred "neúmerným zadlžovaním sa, ktoré môže viesť k exekúcii a následnému predaju ich osobného majetku". Chceli tiež zaviesť povinnosť, aby reklama na spotrebné úvery, pôžičky a finančné leasingy obsahovala preventívne varovné označenie .
Na školách by mali pôsobiť pomocní vychovávatelia. Navrhuje to nezaradená poslankyňa Zuzana Zimenová v novele zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Potrebu pomocných vychovávateľov odôvodňuje narastajúcim počtom detí s rôznymi poruchami učenia, správania a inými ťažkosťami s učením a so začleňovaním sa do kolektívu spolužiakov. V školách podľa Zimenovej pribúdajú problematické situácie, ktoré obvykle učiteľ musí zvládnuť sám, keďže nemá pomoc. Zimenová poukazuje aj na nedostatok asistentov učiteľa.
Poslanci parlamentu budú v rokovaní pokračovať v stredu 13. decembra. Diskutovať budú o ďalších doteraz neprerokovaných poslaneckých návrhoch zákonov. Dopoludnia však na nich čaká aj hlasovanie o návrhu rozpočtu na budúci rok.
