BRATISLAVA. Spor o ústavných sudcov, ktorý vedie prezident Andrej Kiska s vládnym Smerom viac ako tri roky, nie je len bojom o právomoci hlavy štátu. Od jeho výsledku závisí aj to, či koaličné strany dokážu za pár mesiacov presadiť za nového šéfa Ústavného súdu svojho človeka.
Viacerí ústavní právnici zároveň poukazujú na sporné minulotýždňové rozhodnutie súdu, ktorý pritlačil prezidenta, aby vybral troch sudcov z kandidátov zvolených Smerom.
Drgonec: Ústavný súd vytvára prostredie, v ktorom sa hovorí o obžalobe prezidenta Čítajte Kiska dosiaľ odmietal siedmich nominantov s tým, že sa vo svojej doterajšej kariére o ústavné právo nezaujímali.
Po zvláštnom rozhodnutí Ústavného súdu napokon v utorok rezignoval a vyhlásil, že za sudcov vymenuje poslankyňu Smeru Janu Laššákovú, bývalého poslanca za Smer Mojmíra Mamojku a notára Miroslava Duriša. Ani jeden z nich nie je sudcom.
„Je to memento, aby sa také niečo neopakovalo aj na budúci rok, keď sa bude voliť ďalších deväť z celkového počtu trinástich sudcov, čiže sa vymení väčšina Ústavného súdu,“ zhodnotil výsledok výberu nových sudcov Peter Wilfling z organizácie Via Iuris.
Kiska okrem najnovšieho rozhodnutia obsadil na Ústavnom súde zatiaľ len jedno miesto, z kandidátov Smeru vybral sudkyňu Janu Baricovú.
Do konca svojho funkčného obdobia by mal postupne vymeniť všetkých sudcov súdu. Väčšina miest sa uvoľní v roku 2019, kandidátov by mal parlament voliť už v budúcom roku.
Treba rátať s tým, že snahy o politické nominácie budú pokračovať, upozornil bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec.
Opakovať by sa tak mohla situácia, že by sa na dvanásť rokov zabetónovali na súde ľudia blízki vládnym stranám, ako je to dnes, keď sú na Ústavnom súde viaceré tváre spájané s HZDS vrátane jeho bývalého poslanca Petra Brňáka.
