BRATISLAVA. Riaditelia škôl nedostanú povinnosť vyberať nových pedagogických a odborných zamestnancov cez transparentné výberové konanie.
Väčšina pléna NR SR totiž v stredu nepodporila návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve od nezaradeného opozičného poslanca Ota Žarnaya.
Snaha a rovnaké podmienky a prehľadnosť
Cieľom právnej normy bolo zakotviť práva pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania cez objektívne výberové konanie, určenie povinnosti riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu a určenie explicitnej povinnosti riaditeľa školy uskutočniť výberové konanie pre pedagogických a odborných pracovníkov.
Poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2018, deficit má klesať Čítajte Opozičný poslanec tvrdil, že prijímanie pedagogických a odborných zamestnancov na pracovné pozície v školách a školských zariadeniach definuje v súčasnosti neprehľadnosť.
"Neexistujú presne stanovené rámcové pravidlá, ako má postupovať riaditeľ každej školy pri výbere takéhoto zamestnanca na pracovnú pozíciu uvoľnenú v škole či školskom zariadení. Existujúce zákonné podmienky určujú osobnostný a odborný predpoklad budúceho zamestnanca školy, spôsob výberu takéhoto zamestnanca však ukotvený nie je," povedal Žarnay.
Prax odhalila diskrimináciu
Podľa jeho slov takto vzniká priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie, čo prax jednoznačne odhaľuje.
"A to najmä v tých regiónoch Slovenska, kde je učiteľské povolanie lukratívnym zamestnaním a kde o jednu pracovnú pozíciu prejavia záujem aj desiatky uchádzačov. Po zaslaní písomnej žiadosti o prijatie do zamestnania sa nedočkajú zvyčajne žiadnej odpovede. A ak sa zúčastnia na osobnom pohovore, tak spätná väzba o jeho výsledku spolu s odôvodnením rozhodnutia je len utopistickou predstavou," konštatoval.
Ako tvrdí, na takýto pohovor mnohí riaditelia pozývajú len veľmi malý okruh ľudí, ktorých žiadosti majú k dispozícii, a tak nie je možné, aby všetci uchádzači mali rovnakú príležitosť dostať sa k danej pracovnej pozícii, aj keď spĺňajú zákonné podmienky pre jej výkon.
SaS chce znova presadiť dvojkolové voľby do VÚC a samospráv Čítajte "Takýto výkon štátnej správy v školstve je nielen netransparentný, no aj diskriminačný a pripomína skôr svojvôľu, ako demokratické zabezpečenie práv všetkých. V žiadnom prípade tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí a podmienok pre prístup k voľnému pracovnému miestu pedagogického a odborného zamestnanca v školstve," dodal.
Jeho návrh mal preto explicitne zakotviť právo pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania na základe objektívneho výberového konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania.
Tento zákon mal určiť aj rámcové podmienky prijímania pedagogického a odborného pracovníka na pracovnú pozíciu v škole na základe výberového konania s určením lehôt na jeho vyhlásenie, oznámenie, ako aj na informovanie o úspešnosti uchádzačov po jeho ukončení s dôrazom na rovnosť šancí pre všetkých a dôstojný priebeh samotného výberového konania.
Ďalšie rozhodnutia parlamentu:
- Krajské parlamenty nedostanú zo zákona povinnosť vytvoriť na svojich zasadnutiach minimálne 30-minútový priestor na vystúpenia občanov a právnických osôb. Išlo o návrh nezaradených poslancov Pripomínali, že Ústava SR zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Žarnay sa ešte v októbri pokúsil presadiť novelu, ktorou chcel dať takýto priestor občanom na obecných zastupiteľstvách. Parlament to však nepodporil.
Pomocní vychovávatelia v školách pôsobiť nebudú. Nezaradenej poslankyni Zuzane Zimenovej sa nepodarilo uspieť s novelou zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, v ktorej navrhovala zaviesť túto novú pracovnú pozíciu. Zimenová je presvedčená, že pozícia pomocného vychovávateľa môže byť finančne menej náročná ako pozícia asistenta učiteľa, u ktorého sa predpokladá vysokoškolské vzdelanie a pedagogická kvalifikácia. Navrhovala, aby pomocní vychovávatelia mohli pôsobiť v školách aj bez toho, aby na ich činnosť išli verejné prostriedky. Potrebu pomocných vychovávateľov odôvodňovala narastajúcim počtom detí s rôznymi poruchami učenia, správania a inými ťažkosťami s učením a so začleňovaním sa do kolektívu spolužiakov.
Parlament schválil novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú predložili koaliční poslanci Štefan Zelník z SNS a Tibor Bastrnák z Most-Híd. "Zámerom tohto zákona bolo pomôcť neziskovým organizáciám, ktoré majú v predmete činnosti zdravotnú starostlivosť. Za veľmi prísnych podmienok, to je na maximálne päť rokov, môžu majetok prenajať so súhlasom dvoch tretín správnej rady, so súhlasom zakladateľov. Dôležitou úpravou podľa Zelníka je aj to, že nezisková organizácia nezanikne hneď vtedy, ak si nesplní povinnosť odovzdať výročnú správu.
Sociálna poisťovňa (SP) by mala budúci rok na zabezpečenie svojej platobnej schopnosti dostať zo štátneho rozpočtu 255,4 mil. eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 s rozpočtovým výhľadom do roku 2020. Do druhého dôchodkového piliera by pritom mala budúci rok poisťovňa odviesť 618,4 mil. eur. V roku 2019 by mal štát pomôcť poisťovni sumou 117,7 mil. eur, pričom na účty sporiteľov v druhom pilieri by malo smerovať 688,1 mil. eur. V roku 2020 by už štát nemal poskytnúť poisťovni žiadnu finančnú pomoc, hoci do sporivého piliera by malo odísť 765 mil. eur.
Liberáli v Národnej rade SR navrhovali opätovne zaviesť dvojkolovú voľbu predsedov vyšších územných celkov a navyše ju zaviesť aj pre voľbu starostov obcí a primátorov miest. Návrh predkladali poslanci za SaS Martin Klus, Juraj Droba a Milan Laurenčík. Poslanci národnej rady však návrh neposunuli do druhého čítania.
Poslanci nepodporili priznanie jednorazového finančného príspevku 1 000 eur politickým väzňom. Poslanci za OĽaNO navrhovali v Národnej rade SR plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. Návrhom zákona sa súčasne priznával jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške 1000 eur. Plénum parlamentu však návrh nepodporilo.
