BRATISLAVA. Školy a štátne školské zariadenia dostanú viac peňazí zo štátneho rozpočtu na účely osobných i prevádzkových nákladov. V stredu o tom rozhodla vláda.
Predkladateľkou návrhu bola ministerka školstva Martina Lubyová. Zmena nastane novelou nariadenia, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov.
Schválená zmena sa týka financovania základných škôl (ZŠ), v ktorých sa žiaci učia jazyk národnostnej menšiny podľa schváleného rámcového učebného plánu, ZŠ, v ktorých sa žiaci vzdelávajú v jazyku národnostnej menšiny, stredných odborných škôl pre žiakov v skrátenom štúdiu a štátnych poradenských zariadení na ich činnosť.
Vláda poskytne Bratislave 13 miliónov eur na opravu ciest Čítajte Rezort školstva uviedol, že financovanie základných škôl, v ktorých sa žiaci učia jazyk národnostnej menšiny podľa schváleného rámcového učebného plánu sa zdvihne o štyri percentá.
Základné školy, v ktorých sa žiaci vzdelávajú v jazyku národnostnej menšiny, dostanú viac o päť percent.
Pre stredné odborné školy pre žiakov v skrátenom štúdiu sa ruší krátenie normatívu, keďže náročnosť vzdelávania žiakov v skrátenom štúdiu zodpovedá nákladom na vzdelávanie žiakov dennej formy štúdia.
Na činnosť štátnych poradenských zariadení sa mení pomer rozdeľovania finančných prostriedkov medzi paušálny príspevok a výkonový príspevok z pomeru 5:5 na 6:4 v prospech výkonov.
Ministerstvo školstva sa pre túto zmenu rozhodlo v súvislosti s novými Rámcovými učebnými plánmi, čo v praxi prinesie zvýšenie finančných prostriedkov pre ZŠ s jazykom národnostných menšín a stredné odborné školy.
Ďalšie rozhodnutia vlády:
- Na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR pribudne päť nových prokurátorov. Celkový počet prokurátorov úradu tak stúpne z 25 na 30.
- Aktuálny obraz o ochrane pamiatok na Slovensku prináša Stratégia ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 - 2022. Cieľom materiálu z dielne Ministerstva kultúry je konkrétnymi úlohami odstrániť nerovnováhu medzi záväzkami SR v obnove pamiatok a ich ochrane pred zničením, a reálnym vynakladaním peňazí. Stratégia poukazuje na to, že časť pamiatok je ohrozená a každoročne niekoľko pamiatok zaniká. Okrem nedostatku peňazí na ich obnovu komplikujú situáciu aj legislatívne nároky na ich vlastníkov, ktorých povinnosti voči pamiatkam prevyšujú ich práva. MK SR preto v stratégii navrhuje rad opatrení, ktoré by mali situáciu zlepšiť.Slabinami systému okrem nedostatku financií na často nákladnú obnovu a záchranu pamiatok je aj málo odborníkov.
Do Audiovizuálneho fondu pôjde zo zdrojov spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., (SPP) príspevok 1,5 milióna eur.
Príslušníci ozbrojených síl členských krajín NATO absolvujú v prvom polroku 2018 na Slovensku celkom 26 vojenských cvičení. Vláda zároveň odobrila vyslanie slovenských vojakov na zahraničné vojenské cvičenia. Na Slovensku budú cvičiť vojaci z Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Poľska či USA. Spolu pôjde o desiatky, maximálne stovky zahraničných vojakov. Hneď v úvode budúceho roka sa uskutoční spoločné cvičenie potápačov v potápaní pod ľadom. Slovenskí vojaci sa v prvom polroku budúceho roka zúčastnia v zahraničí celkom 28 vojenských cvičení. Okrem okolitých krajín pocestujú aj do Švédska, Veľkej Británie, Belgicka, Slovinska, Lotyšska, Turecka, Nemecka, Francúzska, ale aj USA. Spoločne sa budú v zahraničí precvičovať slovenskí vojenskí potápači, ženisti, prieskumníci, piloti alebo špeciálne sily.
Odmena pre pracujúce väznené osoby sa bude od januára valorizovať. Výška pracovnej odmeny sa zvýši koeficientom 1,10. Podľa zaradenia a započítanej praxe bude hodinová mzda pracujúcej väznenej osoby v budúcom roku od 1,049 do 2,190 eura. Mesačne si tak môžu odsúdení a obvinení zarobiť od 182,60 do 381,10 eura.
Základné platy duchovných cirkví a náboženských spoločností sa od 1. januára 2018 zvýšia o 4,8 percenta. Najnižší základný plat duchovných bude 310,64 eura mesačne a najvyšší 788,60 eura mesačne.
V roku 2021 sa na Slovensku uskutoční prvé integrované sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB), ktoré nahradí doterajšie tradičné sčítanie. Nové sčítanie má byť založené na integrácii údajov z viacerých zdrojov, zámerom je pritom maximálne využiť údaje z registrov a administratívnych zdrojov a doplniť ich údajmi získanými terénnym zisťovaním od obyvateľov, vysvetlil predseda Štatistického úradu Alexander Ballek, ktorý dostal od vlády úlohu predložiť do polovice roka 2019 návrh zákona.
Slovensko zatiaľ nesplnilo svoje ciele v oblasti predchádzania vzniku odpadu. Na Slovensku vzniká ročne približne 10 miliónov ton odpadov. Toto množstvo sa v posledných rokoch neznížilo, preto je podľa MŽP potrebné posúdiť, či boli opatrenia stanovené správne. MŽP tvrdí, že hlavných príčin nesplnenia cieľov je niekoľko. Jednou z nich je relatívne krátke obdobie piatich rokov, počas ktorého nie je možné uskutočniť tak závažnú zmenu v ponímaní a hierarchii odpadového hospodárstva. Okrem toho prioritou MŽP v tomto období bola príprava nového zákona o odpadoch ako aj predsedníctvo Slovenska v Európskej únii. Envirorezort tiež konštatuje, že na Slovensku je vybudovaný silný recyklačný priemysel, ktorý potrebuje dostatočné množstvo odpadu, aby si zachoval efektivitu, preto nemá záujem predchádzať vzniku odpadov.
