BRATISLAVA. Politické strany, parlament ani najvyšší ústavní činitelia neprejavujú dostatočný záujem o problematiku zmeny klímy a plnenie záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody nepovažujú za skutočnú prioritu.
Pri príležitosti druhého výročia schválenia Parížskej dohody o boji proti klimatickým zmenám to v liste trom najvyšším ústavným činiteľom konštatovali členovia Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S).
Na politikov sa obrátili s otázkami
Na najvyšších predstaviteľov krajiny sa takto obrátili so 14 otázkami, čo konkrétne urobili a plánujú urobiť pre našu klímu, pričom odpovede žiadajú do 30 dní.
„Dva roky považujeme za dosť dlhý čas na to, aby sa ukázalo, nakoľko vážne to myslia naši zákonodarcovia, štátne a samosprávne orgány so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody,“ povedal zakladajúci člen S-O-S Mikuláš Huba.
Oficiálne štatistiky podľa neho hlásia mierny pokles množstva znečisťujúcich látok emitovaných do ovzdušia vo väčšine sledovaných ukazovateľov. V produkcii emisií skleníkových plynov dosiahlo Slovensko výrazné zlepšenie, viaceré mestá a obce robia adaptačné opatrenia, prijali sa príslušné strategické dokumenty.
„Nebolo by preto spravodlivé tvrdiť, že nikto v tomto štáte neurobil nič pozitívne v prospech klímy. Avšak na to, aby sa podarilo dosiahnuť potrebnú zmenu, budú nevyhnutné ďalšie zásadné opatrenia,“ konštatoval Huba.
Kvalita ovzdušia
Zároveň pripomenul, že kvalita ovzdušia patrí napriek určitým zlepšeniam medzi tie oblasti, v ktorých Slovensko najviac zaostáva.
Hnedé uhlie na Hornej Nitre sa ťaží a spaľuje naďalej, štát sa chystá túto činnosť dotovať až do roku 2030 a hrozí rozširovanie tejto ťažby.
V najbližších rokoch sa na Slovensku uvedie do prevádzky ďalší veľký závod na výrobu automobilov so spaľovacími motormi, čím Slovensko dodá na svetový trh množstvo nových producentov skleníkových plynov.
Rapídny úbytok lesov, brehových porastov, mokradí i voľne rastúcej zelene na Slovensku napomáha nežiaducim dopadom zmeny klímy.
“Podobne aj neustály rast rozlohy nepriepustných zastavaných betónových a asfaltových plôch. Ani naše poľnohospodárstvo nie je vzorom v uplatňovaní adaptačných opatrení na negatívne dopady zmeny klímy,“ tvrdia ochranári, ktorí sa slovenských politikov pýtajú napríklad na to, čo konkrétne v posledných dvoch rokoch urobili na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy, aké legislatívne zmeny iniciovali a koľko prostriedkov na tento účel vyčlenili.
