SME 25 ROKOV

Rok 1998: Ako Mečiar valcoval a ako skončil

1998. Rok, kedy Mečiar definitívne znásilnil ústavu, ale aj rok, kedy jeho éra definitívne skončila.

30. september 1998. Bývalý premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar počas svojho pamätného posledného verejného vystúpenia v STV po prehratých parlamentných voľbách oznámil odchod z politickej scény. Na záver svojho vystúpenia s piesňou na perách "S Pánom Bohom idem od Vás, neublížil som, neublížil som nikomu z Vás!" cez TV obrazovku zakýval na rozlúčku svojím priaznivcom a voličom. (Zdroj: TASR)
Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie

1998. Rok, keď Vladimír Mečiar definitívne znásilnil štát. Keď do dôsledkov uplatnil to, čo si o päť rokov skôr v neveľkej východoslovenskej obci Zlatá Idka predsavzal a verejne sľúbil pred stovkou svojich verných. „Prevalcujeme všetko.“

Rok, keď Mečiar zneužil ústavu, aby zakryl štátny terorizmus, ktorý vyústil do únosu občana a vraždy človeka, ktorý pomáhal, aby sa ten únos vyšetril. Ale aj rok, keď sa éra Vladimíra Mečiara na Slovensku definitívne skončila.

Nedá sa povedať, či tým zlomom bol únos Michala Kováča ml. v roku 1995, vražda Róberta Remiáša v roku 1996, zmarené referendum v roku 1997 alebo až amnestie, ktorými sa Mečiar pokúsil tieto skutky zahladiť.

Alebo či si ľudia začínali uvedomovať dosahy vlády HZDS na ekonomiku, ktorú niekoľko dní pred voľbami zhodnotil nemecký časopis Der Spiegel: "Štátna pokladnica je prázdna, privatizéri považujú svoje podniky za samoobsluhy. Každý druhý podnik je už v strate“.

S takto rozdanými kartami sa začínal rok 1998, prezidentovi Michalovi Kováčovi zostávalo do skončenia volebného obdobia o málo viac ako dva mesiace, Slovensko bolo vylúčené z prístupových rokovaní do Európskej únie aj NATO a ekonomika aj v dôsledku divokej mečiarovskej privatizácie bola na pokraji krachu.

Do volieb ostávalo deväť mesiacov a všetko bolo otvorené. O výsledku napokon rozhodlo niekoľko udalostí a jedna z najdynamickejších, najvýraznejších aj najkontroverznejších predvolebných kampaní.

Amnestie

Nevkusné digitálne hodiny umiestnené oproti prezidentskému palácu, nápad marketingového poradu HZDS a neskôr aj Smeru Fedora Flašíka, už niekoľko mesiacov odratúvali dni do skončenia volebného obdobia prezidenta Michala Kováča. Nulu ukázali 2. marca.

Na nádvorí prezidentského paláca sa uskutočnila ceremónia, počas ktorej sa Kováč so všetkými poctami rozlúčil so svojím úradom a svoje kompetencie odovzdal do rúk predsedu vlády – Vladimíra Mečiara.

Už na druhý deň Mečiar tieto právomoci využil a vyhlásil amnestiu na všetky skutky, ktoré sa spájali s únosom prezidentovho syna Michala Kováča ml. a zmareným referendom.

Amnestie na devätnásť rokov zabránili vyšetreniu a odsúdeniu páchateľov únosu, hoci v samotnom prípade už bola podaná obžaloba. Prokurátor Michal Serbin v nej ako hlavného strojcu únosu označil šéfa mečiarovskej SIS Ivana Lexu a ďalších dvanásť páchateľov.

Amnestie zrušil parlament až na jar 2017 a v súčasnosti na základe obžaloby čaká na otvorenie súdneho konania.

Vznik SDK

Už v júli 1997 päť opozičných strán - KDH, DÚ, SDSS, DS a SZS - vytvorilo volebnú Slovenskú demokratickú koalíciu, ktorej cieľom bolo poraziť HZDS v nadchádzajúcich voľbách.

Mečiar zareagoval tým, že svojou parlamentnou väčšinou zmenil krátko pred voľbami volebný zákon, ktorý prakticky znemožnil volebným koalíciám uspieť vo voľbách.

SDK preto bola nútená pretransformovať sa na samostatnú stranu, ktorá vznikla len na účely volieb. Mala presne 150 členov, presne toľko, koľko ich mohlo kandidovať vo voľbách. Jej predsedom sa na ustanovujúcom sneme 4. júla 1998 stal Mikuláš Dzurinda.

Prečítajte si tiež: Rok 1998: Maďarka prah môjho domu neprekročí

Kampaň

Ešte začiatkom roka sa zdalo, že SDK voľby vyhrá s viac ako 30-percentnou podporou. V prieskumoch však začala silno strácať, až v júli dosiahla svoje dno, na úrovni 21,2 percenta. Preto sa dalo očakávať, že kampaň bude na slovenské pomery veľkolepá. A to sa aj stalo.

Kampaň HZDS viedol šéf oceliarní VSŽ Alexander Rezeš a prostredníctvom huty ju aj zaplatili. Nešetrili. Odštartovali ju v júli veľkým mítingom v Trnave za účasti 18-tisíc svojich prívržencov. Pred voľbami zo zahraničia prišiel Gérard Depardieu, syn známeho herca a pretekár formuly 3 Paul Belmondo, supermodelka Claudia Schifferová či herečky Ornella Muti a Claudia Cardinale.

Podľa zmlúv, ktoré len pre pár rokmi zverejnil týždenník Plus 7 dní, im mečiarovci vyplatili za zväčša jednodňové angažmán na tie časy vysoké honoráre, rádovo v desiatkach miliónov korún. Celkový účet sa vyšplhal na vtedy nevídanú sumu 45 miliónov korún (1,49 milióna eur).

Pamätné sú aj prešľapy. Denník SME odhalil, že bilbord HZDS s nápisom krajina tvojho srdca s fotografiou Kriváňa je fotomontáž záberu zo švajčiarských Álp. A z predvolebnej piesne Vivat Slovakia poslaneckého spevokolu okolo Mečiara, Karola Konárika a Ivana Gašparoviča už vtedy vznikali paródie.

Nezaháľala ani opozícia. Najaktívnejšia bola, samozrejme, SDK, ktorá takisto stavila na umelcov - Stano Dančiak, Jaro Filip, Rasťo Piško či Ladislav Chudík pochodili veľkú časť Slovenska.

Celkovo predstavitelia koalície iniciovali množstvo stretnutí s občanmi, viedli kampaň od dverí k dverám a líder SDK Mikuláš Dzurinda v rámci kampane prešiel na bicykli takmer 900 kilometrov po jednotlivých regiónoch. „Musíme zabrániť tomu, aby sa Slovensko stalo čiernou dierou Európy,“ vyhlasoval Dzurinda na mítingoch.

Svoju rolu zohrali v kampani aj médiá. Slovenská televízia v područí HZDS viedla neobjektívne spravodajstvo v prospech Mečiara, naopak súkromné médiá najmä televízia Markíza, rádio Twist alebo denník SME vyzývali ľudí, aby prišli voliť.

Prečítajte si tiež: Rok 1998: Keď Mečiar urobil národu službu

Markíza

Jedným z rozhodujúcich momentov krátko pred voľbami sa stal obchodný spor, za ktorý Mečiar vôbec nemohol. Jedným z hlavných bojísk o demokraciu sa stala televízia Markíza. Jej spolumajiteľ a generálny riaditeľ Pavol Rusko sa ešte pred vznikom televízie dohodol s majiteľom spoločnosti ESPE Štúdio Silošom Pohankom, že sa prihovorí za vydanie licencie pre Markízu. Odmenou za to mal byť podiel v spoločnosti.

My chápeme slobodu prejavu nielen ako šírenie krásnych a pozitívnych informácií. Sloboda prejavu to je aj šírenie kritických, niekedy šokujúcich informácií.

Robert Fico v roku 1998

Pohanka sa však svojho podielu nikdy nedomohol, a tak predal svoju pohľadávku spoločnosti Gamatex Štefana Ágha a Mariána Kočnera za symbolickú jednu korunu.

Len desať dní pred voľbami prenikli Kočner s Ághom za asistencie svojej bezpečnostnej služby do televízie Markíza a obsadili v nej kancelárie generálneho riaditeľa. Tvrdili, že na základe pohľadávky od Pohanku sa stali majiteľmi televízie.

Verejnosť považovala tento krok za ďalšiu zo snáh vládnej moci obmedziť slobodu médií. V areáli televízie sa preto v nasledujúcich dňoch zhromaždili na demonštráciách tisíce ľudí. Príležitosť si nedali ujsť ani opozičné strany, a tak bolo možno na jednej tribúne pozorovať Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica, ako spolu vystupujú za slobodu médií.

„Ak ide o ochranu ústavnosti a demokracie, politické strany nesmú pozerať na to, aký majú program. ... My chápeme slobodu prejavu nielen ako šírenie krásnych a pozitívnych informácií. Sloboda prejavu to je aj šírenie kritických, niekedy šokujúcich informácií,“ vyhlásil pred Markízou v septembri 1998 Fico.

Pavol Rusko si napokon Markízu udržal a televízia zohrala aj kontroverznú úlohu v jeho politickej kariére. V roku 1998 však pomohla mobilizovať voličov.

Načítavám video...

Výsledok

Všetky tieto udalosti prispeli k tomu, že voľby 25. a 26 septembra 1998 dosiahli rekordnú účasť, k urnám prišlo 84,24 percenta voličov. Vyššiu účasť mali už len prvé slobodné demokratické voľby v roku 1990.

Mikuláš Dzurinda pred voľbami uzavrel stávku, že ak SDK neporazí HZDS, ostrihá si svoje typické fúzy. Napokon to musel urobiť, HZDS opäť zvíťazilo, SDK predbehlo o 0,67 percenta.

Na zostavenie vlády to však nestačilo. Demokratické strany SDK, SDĽ, SOP a SMK spolu získali ústavnú väčšinu 93 hlasov.

Éra valca zo Zlatej Idky sa skončila. „Je to koniec slovenskej cesty. Tá sa týmito voľbami skončila,“ povedal Mečiar v poslednom premiérskom príhovore v STV. Na rozlúčku zaspieval. „Spánombohom, idem od vás, neublížil som, neublížil som, žiadnemu z vás.“ Dojato sa pozrel do kamery a zamával. Vyzeralo, že Mečiar sa s politikou definitívne lúči.

Bol to len klam. Rovnako ako v minulosti aj teraz odišiel za medveďmi, ako sa hovorilo, a neskôr sa vrátil. Dvakrát neúspešne kandidoval za prezidenta a bol súčasťou prvej vlády Roberta Fica. Avšak už nikdy nedržal skutočnú moc.

Novozvolená vláda okamžite po svojom vymenovaní naštartovala nevyhnutné kroky na ozdravenie ekonomiky, ale aj navrátenie Slovenska do integračného procesu.

Medzi ne patrili aj nepopulárne rozhodnutia – ozdravenie bánk alebo povolenie preletov lietadiel NATO ponad slovenské územie počas bombardovania Juhoslávie. Ale to už sú udalosti ďalších rokov.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Téma: 25 rokov denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mečiarove amnestie

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.

KULTÚRA

Gott už nie je boh. Česi si za celebritu storočia vybrali Sagana

Slovenský športovec porazil zástup českých umelcov.

AUTORSKÁ STRANA MATÚŠA KRČMÁRIKA

O reportáži, ktorá nevznikla, ale zaslúžila by si

Prečo sa Slovák stará o cudzie deti v Afrike?

DOMOV

Maiga: Kosík bol po prepustení u nás na návšteve

Ibrahim Maiga v Mali Kosíkovi pomáhal.

Neprehliadnite tiež

Dobré ráno

Dobré ráno: Začala sa vojna o vplyv v polícii

Ako to dnes vyzerá v slovenskej polícii.

Danka sa pokúsia opäť odvolať, opozícia odovzdala podpisy

Opozícia sa chce pokúsiť vysloviť nedôveru Dankovi pre kauzu jeho rigoróznej práce.

Kalavská má dojem, že ju zneužili na politický boj

SaS tvrdí, že nepodpísaním revízie liekov štát prichádza o 64 až 72 miliónov ročne.

Cez čiaru: Hlas za chlieb a čučo, takto sa volilo na východe

Rómom ponúkali za volebný hlas 5 eur aj horčicu.

Prieskum AKO: Väčšina voličov je s výsledkami komunálnych volieb spokojná

S výsledkom volieb sú najviac spokojní voliči stranz Spolu.