BRATISLAVA. Tri týždne trvajúca parlamentná debata, ktorá sa natiahla takmer na sto hodín. Vystúpilo v nej presne 113 poslancov, pričom počet faktických poznámok vystúpil na číslo 1411.
Takto v parlamente vyzerala zmena ústavy vo februári 2001, ktorá sa dodnes považuje za najvýznamnejšiu. Okrem iného umožnila Slovensku získať členstvo v Európskej únii.
Napriek diskusii hodnej zápisu do Guinessovej knihy rekordov, v rámci ktorej padlo aj 18 pozmeňujúcich návrhov, prešla novela najtesnejšou väčšinou, akou mohla – 90 hlasmi.
„Je to modernizácia nášho ústavného systému, aby sme neboli len pozorovateľmi dejov v Európe,“ komentoval výsledok hlasovania poslanec z vládneho SDK Ivan Šimko.
Zmätok v množstve pozmeňovacích návrhov mali pritom aj sami poslanci. Koaličná SNS dokonca obvinila opozíciu z toho, že si doniesla ťahák, ako o návrhoch hlasovať.
Padla facka, padla na sále
Zmenám a diskusii v Národnej rade sa prikladala taká dôležitosť, že všetko naživo vysielala aj štátna televízia. Hlasovať sa malo pôvodne aklamačne – každý poslanec by po prečítaní svojho mena povedal „hlasujem za návrh“, „hlasujem proti návrhu“ alebo „zdržiavam sa“. Predsedajúci Ján Hrušovský (KDH) si to na poslednú chvíľu rozmyslel a dal hlasovať klasicky elektronicky.
Prečítajte si tiež: Rok 2001: Vitajte v pekle. Najlepšia Pohoda bola, keď sa topila v blate Čítajte Neštandardný bol aj pohľad do samotného pléna Národnej rady. Poslanecké lavice zdobili slovenské vlajočky, po stolíkoch boli porozdávané tyrkysové hárky s nápisom: „Koaličná novela ústavy – zrada slovenského národa.“
Tesne pred hlasovaním si opoziční poslanci zaspievali hymnu. Spievalo sa však aj skôr, keď ešte počas rozpravy zanôtil poslanec HZDS Alojz Engliš pesničku Padla facka, padla na sále.
Opozícia sa na zmeny pozerala skepticky. Po hlasovaní zapálila sviečky v parlamente na mieste, kde bol vystavený pôvodný text ústavy, a zaspievala pieseň Hej, Slováci. Poslanec za HZDS a neskorší prezident Ivan Gašparovič hovoril o tom, že Slovensko sa vzdáva suverenity spôsobom, ktorý od neho nik nechcel. Vo formulácii ústavy videl skôr niečo iné.
„Niekoľko ambicióznych ľudí, ktorí vedia, že v budúcnosti nebudú zasahovať do politiky, si chceli postaviť pomník,“ adresoval Gašparovič vláde Mikuláša Dzurindu.
Hlasovania sa zdržal aj poslanec Robert Fico, ktorý do parlamentu prišiel ešte za SDĽ, no v tom čase už rozbiehal stranu Smer.
Prečítajte si tiež: Rok 2001: Pri zmene ústavy spievala koalícia i opozícia a pálili sa sviečky Čítajte Hlasovanie si prišli osobne pozrieť britský i nemecký veľvyslanec, ale aj komisár Európskej komisie Gűnter Verheugen.
Ten naznačoval, že neprijatie novely by znamenalo „zablokovanie prísunu tých peňazí, ktoré Únia ponúka“.
Zmien bolo veľa
Zmena ústavy, na ktorej do poslednej chvíle chýbala politická dohoda, pritom nebola len o snahe začleniť sa do EÚ. Novela priniesla na Slovensko ombudsmana, ktorého úrad dovtedy neexistoval. Takisto rozšírila právomoci Najvyššieho kontrolného úradu, Ústavného súdu a upravila postavenie Národnej banky Slovenska.
Pomôcť však mala aj polícii. Predĺžila totiž čas zadržania obvineného alebo podozrivého z 24 na 48 hodín. Do budúcnosti tiež umožnila vytvoriť vyššie územné celky, hoci vtedy ešte medzi politikmi nebola zhoda v tom, ako Slovensko podeliť na župy.
