SME 25 ROKOV

Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov

Referendum o vstupe do Severoatlantickej aliancie zmarila Mečiarova vláda, bolo neplatné.

Generálny tajomník NATO Javier Solana na summite aliancie v Madride potvrdil, že Slovensko novým členom nebude. (Zdroj: Archív SME )
Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Hoci sa malo 23. a 24. mája 1997 uskutočniť na Slovensku ľudové hlasovanie o vstupe krajiny do Severoatlantickej aliancie, už niekoľko týždňov predtým bolo zjavné, že Slovenskú republiku v lete do NATO nepozvú. Vládu lídra HZDS Vladimíra Mečiara západ už dlhšie kritizoval.

Správa americkej vlády pre Kongres USA o rozširovaní NATO spomenula Slovensko spolu s Albánskom ako krajinu, v ktorej sú problémy s rešpektovaním demokracie.

Americký senátor Alfonse DʻAmato v liste prezidentovi Michalovi Kováčovi o Slovensku napísal: „Táto krajina, ktorá sa tak sľubne vyvíjala od roku 1993, zlyhala v napredovaní v demokratických reformách. Kým Česká republika, Poľsko a Maďarsko pracujú na tom, aby sa kvalifikovali za platných členov Európskej únie a NATO, Slovensko v tomto úsilí zaostáva. Aj Litva a Slovinsko sa snažia urobiť maximum pre blaho svojich obyvateľov, čo sa o Slovensku nedá povedať.“

Pozícia Slovenskej republiky bola nepriaznivá nielen v hre o pozvánku do NATO, ale aj na začiatku rozhovorov o vstupe do Európskej únie.

Predseda zmiešaného výboru Európsky parlament - Slovensko Herbert Bösch povedal, že Slovensko bude možno prijaté do Európskej únie až okolo roku 2010. Argumentoval tým, že v krajine dochádza k veciam, ktoré jednoducho nemožno tolerovať. „Deľba moci nemôže vyzerať tak, že kontrolné výbory pre televíziu, rozhlas, tajnú službu a privatizáciu sa viac alebo menej obsadzujú len ľuďmi vernými vláde,“ vyhlásil rakúsky politik.

Mečiar: Veľmoci sa dohodli

Na marcovom mítingu HZDS v Trnave Mečiar prvý raz verejne priznal, že Slovensko nebude pravdepodobne prijaté do aliancie v prvej vlne rozšírenia.

Ako dôvod však uviedol „globálne dohody“ medzi USA a Ruskom. Toto vyjadrenie však popreli Spojené štáty a neskôr aj ruský premiér Viktor Černomyrdin.

Premiér tiež tvrdil, že o negatívnom postoji USA k rozšíreniu NATO o Slovensko vie už dávno, lebo mu to v júli 1996 počas návštevy Bratislavy oznámila Madeleine Albrightová (v tom čase sprevádzala na Slovensku Hillary Clintonovú). Ministerka zahraničných vecí USA to odmietla.

Prečítajte si tiež: Rok 1997: Zmrznutý Leo desil viac než elektrikár Mečiar

Postoj vládnej koalície k vstupu Slovenska bol skôr negatívny - Slovenská národná strana i Združenie robotníkov Slovenska sa stavali proti a ani v HZDS nevládla v tejto otázke jednota.

Potvrdilo to hlasovanie o uznesení NR SR, ktorým by parlament odporučil občanom v májovom referende o vstupe SR do NATO odpovedať kladne. Predložil ho poslanec opozičnej DU Eduard Kukan. Väčšina poslancov vládnej koalície hlasovala proti alebo sa zdržala hlasovania.

Podľa opozície tým koalícia hlasovala v rozpore s programovým vyhlásením vlády. V ňom si tretia Mečiarova vláda medzi priority zakotvila zabezpečenie vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO. „HZDS na čele so svojim predsedom nie je za vstup do NATO, o čom svedčí vládna politika, ich mediálna politika, i konštrukcia otázok do referenda, ktoré v NR SR presadilo HZDS," povedal predseda KDH Ján Čarnogurský.

Zmarené referendum

V referende plánovanom na 23. a 24. mája sa mali občania vyjadriť k trom otázkam, ktoré naformulovalo vládne HZDS: Ste za vstup SR do NATO?, Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?, Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR? Mečiarov odporca prezident Michal Kováč sa rozhodol spojiť toto referendum so štvrtou otázkou: Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Priamu voľbu prezidenta žiadali v petičnej akcii občania, podpísalo ju viac než pol milióna ľudí.

Otázka o priamej voľbe prezidenta sa stala predmetom konfliktu medzi ústrednou komisiou pre referendum a vládou. Podľa vlády bola štvrtá otázka v rozpore s Ústavou SR a verdikt mal vyrieknuť Ústavný súd.

Prečítajte si tiež: Rok 1997: Rezešovci dostali železiarne a kúpili si aj futbal

Ministerstvo vnútra pod vedením Gustáva Krajčiho brzdilo distribúciu hlasovacích lístkov so štyrmi otázkami. Dva dni pred konaním referenda Ústavný súd vydal uznesenie, že Ústava SR neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda bola otázka o zmene Ústavy.

Zároveň však rozhodol, že nie je v poriadku, že k štvrtej otázke bola priložená písomná príloha. Znamenalo to, že otázka mohla zostať, ale hlasovanie o nej by podľa súdu bolo irelevantné.

Minister vnútra Krajči dal vytlačiť nové lístky s troma otázkami a tie nechal rozposlať do obcí a miest. Vznikol zmätok. Niektorí starostovia odmietli hlasovacie lístky s troma otázkami prijať. Opozícia vyzvala svojich priaznivcov, aby referendum bojkotovali. Na ľudovom hlasovaní sa zúčastnilo iba 9,53 % oprávnených voličov a bolo neplatné.

Krajči sa neobáva

Ústredná komisia pre referendum podala na ministra Krajčiho trestné oznámenie. Dva dni po referende na protest proti postupu vlády rezignoval minister zahraničia Pavol Hamžík. V júli 1997 Severoatlantická aliancia na summite v Madride potvrdila, že novými členmi NATO sa stanú Česká republiku, Maďarsko a Poľsko. Slovensko zostalo mimo. O týždeň neskôr Európska komisia nepozvala Slovensko na vstup do Európskej únie z dôvodu nesplnenia "demokratických kritérií".

V marci 1998 si vláda s dočasnými právomocami prezidenta v rámci takzvaných Mečiarových amnestií odhlasovala „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997“.

Po zrušení Mečiarových amnestií slovenským parlamentom v roku 2017 by mohol stáť pred súdom aj exminister Krajči. Obžaloba ho viní zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, z marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda a z falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.

„Prečo by som sa mal obávať? Potrebujem, aby táto kauza bola už skončená. Je to pre mňa nepríjemné, že sa to už dvadsať rokov naťahuje. Nech sa to už raz ukončí,“ povedal Krajči po zrušení amnestií pre denník Sme.

Téma: 25 rokov denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.

KULTÚRA

Gott už nie je boh. Česi si za celebritu storočia vybrali Sagana

Slovenský športovec porazil zástup českých umelcov.

AUTORSKÁ STRANA MATÚŠA KRČMÁRIKA

O reportáži, ktorá nevznikla, ale zaslúžila by si

Prečo sa Slovák stará o cudzie deti v Afrike?

DOMOV

Maiga: Kosík bol po prepustení u nás na návšteve

Ibrahim Maiga v Mali Kosíkovi pomáhal.

Neprehliadnite tiež

Dobré ráno

Dobré ráno: Začala sa vojna o vplyv v polícii

Ako to dnes vyzerá v slovenskej polícii.

Danka sa pokúsia opäť odvolať, opozícia odovzdala podpisy

Opozícia sa chce pokúsiť vysloviť nedôveru Dankovi pre kauzu jeho rigoróznej práce.

Kalavská má dojem, že ju zneužili na politický boj

SaS tvrdí, že nepodpísaním revízie liekov štát prichádza o 64 až 72 miliónov ročne.

Cez čiaru: Hlas za chlieb a čučo, takto sa volilo na východe

Rómom ponúkali za volebný hlas 5 eur aj horčicu.

Prieskum AKO: Väčšina voličov je s výsledkami komunálnych volieb spokojná

S výsledkom volieb sú najviac spokojní voliči stranz Spolu.