Teplý sveter pod vianočným stromčekom poteší. Môže byť aj z domácej - slovenskej vlny. Tá je navyše ručne spradená a sveter ručne upletený.
Ľubica Noemi Kováčiková z Pezinka pradie na drevenom kolovrátku priadzu z ovčej vlny, z ktorej potom pletie nákrčníky či čiapky.
„Hnevalo ma, že na Slovensku máme veľa vlny, ktorá sa vyhadzuje. Ľudia ju potom draho nakupujú z Nemecka, Anglicka alebo Nového Zélandu,“ začína svoje rozprávanie.
Priasť vlnu sa naučila pred piatimi rokmi. Materiál začala postupne zháňať od slovenských chovateľov.
Rozhodla sa totiž, že vo svojej textilnej tvorbe preskúma aj možnosti domácich surovín.
Študent vzkriesil modrotlač. Do Japonska poslal 25 metrov Čítajte Hoci chov oviec má u nás dlhú tradíciu, no napriek tomu sa vlna dnes už na Slovensku spracúva minimálne, väčšinou sa dováža zo zahraničia. „Vlna od našich chovateľov sa vykupuje za mizernú cenu, preto sa väčšinou vyhadzuje alebo páli,“ hovorí Kováčiková.
Ľudia si často radšej priplatia za drahú merino vlnu, ktorá je mäkká a jemná. Toto plemeno sa však na Slovensku takmer vôbec nechová, merino vlna sa dováža z cudziny.
„Medzi tou škrabľavou vlnou, ktorú poznáme z detstva a ktorej sa všetci boja, a medzi merinom je však veľká škála plemien, ktoré sa dajú veľmi dobre využiť,“ hovorí textilná výtvarníčka.
Sama už vyskúšala vlnu z viacerých plemien, ktoré sa chovajú na Slovensku - jej rukami prešla vlna z najtypickejších slovenských plemien ako cigaja či valaška, ale aj z postupne dovezených suffolkov, quessantských mini oviec a iných plemien.
„Každá z nich je dobrá a každá sa hodí na niečo iné. Merino napríklad nie je vhodné na ponožky, pretože je veľmi jemné a rýchlejšie sa prederie. Na ponožky treba odolnejšie vlákno,“ vysvetľuje.
