Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Situácia, keď parlament nútil prezidentovi Andrejovi Kiskovi za ústavných sudcov aj politikov či notára, ktorí sudcami ani neboli, sa môže zopakovať aj v budúcom roku. Vo vládnej koalícii chýba zhoda, ako by sa systém výberu na Ústavný súd mal zmeniť.
Smer a SNS hovoria o kozmetických úpravách požiadaviek na kandidátov, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd plánuje zásadnejšie úpravy. Jej starší návrh, aby si po päť nominantov na Ústavný súd vyberali parlament, prezident a Súdna rada, však zvyšok koalície odmieta.
„Tento model sa nám nepozdáva. Sme ochotní rozprávať sa o sprísnenom výbere kandidátov, to znamená, aby sa upravil napríklad vek kandidáta, prípadne nejaké kvalifikačné predpoklady,“ vyhlásil Tibor Bernaťák z SNS v RTVS. Podobne sa cez víkend vyjadroval aj šéf strany Andrej Danko.
Žitňanská poukázala na to, že ide o zložitejšiu otázku. Dosiahnuť by sa podľa nej malo najmä to, aby sa kandidátom mohol stať len „všeobecne uznávaný či akceptovaný odborník v oblasti práva“.
Prečítajte si tiež: Drgonec: Ústavný súd vytvára prostredie, v ktorom sa hovorí o obžalobe prezidenta
„Isteže, vek je dôležitá kategória, pretože vyjadruje nejakú skúsenosť. Ale to, či je niekto všeobecne akceptovaný odborník, sa nedá presne vyjadriť tým, čo je napísané v životopise, alebo koľko má titulov. Takže to je trošku háklivá záležitosť,“ vysvetlila ministerka.
Aj keď Žitňanská netrvá na modeli 5+5+5, stále si myslí, že nových ústavných sudcov by mali dosadzovať viaceré zložky moci. „Nie je dobré, aby to robil len parlament, alebo iná inštitúcia."
Nedávne rozhodnutie Ústavného súdu pritom nesie v duchu, že ak parlament predloží prezidentovi akýchkoľvek kandidátov, musí si z nich vybrať bez ohľadu na ich kvality či doterajšiu prax.
Fico ústavnú väčšinu nechce
Čas na to, aby koalícia zmenila pravidlá výberu, nie je dlhý. Parlament by mal na jeseň vybrať ľudí, z ktorých by mal Kiska vybrať začiatkom roku 2019. Vo februári 2019 sa na Ústavnom súde uvoľní deväť stoličiek z trinástich. Skončí aj predsedníčka súdu Ivetta Macejková.
Premiér Robert Fico zo Smeru sa k téme zmien vyjadruje neurčito. Hovorí, že "komplikovanou témou nechce zbytočne otravovať verejnosť“.
Zmeny, ktoré Slovensku odporučila Benátska komisia, teda aby kandidátov volil parlament ústavnou väčšinu, však odmietol. Deväťdesiat hlasov by sa podľa neho nenašlo pri takmer žiadnom kandidátovi.
Prečítajte si tiež: Mamojka: Som ľavicovo orientovaný, ale členom Smeru som nikdy nebol
„Som veľmi, veľmi racionálny a súčasne aj pesimistický, pokiaľ ide o kvórum. (...) Ak si niekto myslí, že v stave, v akom je Národná rada, môže dôjsť k dohode na voľbe kandidátov na sudcov medzi opozíciou a vládnou koalíciou, tak je to úplný nezmysel,“ vysvetľoval v RTVS.
Ústavnú väčšinu označil za dobré riešenie aj riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV a člen Súdnej rady Jozef Vozár.
Opozícia spomína aj ďalšie modely. Napríklad aby si kandidátov vyberal prezident a z nich volil sudcov parlament. Za takéto riešenie sa prihovára Ondrej Dostál z SaS.
Dankov matuzalem pravdy
Po viac ako trojročnom spore a spornom rozhodnutí Ústavného súdu Kiska vo štvrtok dosadil na Ústavný súd doterajšiu poslankyňu Smeru Janu Laššákovú, jej bývalého poslaneckého kolegu Mojmíra Mamojku a notára Miroslava Duriša.
Danko vzápätí vyhlásil, že Kiska nemal menovať súčasne Laššákovú aj Mamojku, lebo z každej dvojice kandidátov si má prezident vybrať jedného.
Naopak, Žitňanská poukázala na to, že Ústavný súd v nedávnom náleze, už nijako nerozlišoval siedmich kandidátov.
„Skôr, než dá reakciu novinárom, si mala veci naštudovať, nestrieľať pri schodoch, ako strieľala o listovom tajomstve,“ kritizoval ju za to Danko cez víkend v televízii TA3, kde je pravidelným hosťom.
Ešte v lete počas koaličnej krízy, ktorú Danko vyvolal, naopak kritizoval Žitňanskú či iných ministrov Smeru a Mosta, že sa vyjadrujú k dianiu na iných ministerstvách. V tom čase padol jeho minister školstva Peter Plavčan pre sporné delenie eurofondov.
Za zákony o súdnictve Žitňanská priamo zodpovedá. Danko povedal, že aj keď jej právomoc v určitých oblastiach uznáva, stáva sa podľa neho v istých veciach "Matuzalemom pravdy". Svoj výrok nespresnil.
