BRATISLAVA. Slováci čoraz častejšie označujú ľudí inej rasy, národnosti či vierovyznania za neželaných susedov.
Vyplýva to z tohtoročného reprezentatívneho prieskumu európskych hodnôt EVS 2017, ktorý sa opakuje v deväťročných cykloch.
Nežiadúci susedia
Róm je neželaným susedom pre 62 percent opýtaných respondentov, prisťahovalci či zahraniční robotníci pre 43 percent ľudí, Moslimovia pre 54 percent a homosexuáli pre 37 percent opýtaných, informovali v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave vedci zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
V roku 2008 boli pritom tieto percentá výrazne nižšie. Napríklad Moslimov nechcelo za susedov 21 percent opýtaných a prisťahovalcov či zahraničných robotníkov 16 percent.
"Môže za to antiprisťahovalecká rétorika väčšiny súčasných politikov," povedala Marianna Mrva zo SAV. Ľudia majú podľa nej strach z neznámeho a súčasné nastavenie politickej klímy podľa nej tieto pocity prehlbuje.
Pomerne veľký odstup si od ľudí inej rasy či Moslimov držia ľudia na západnom Slovensku - osobitne v Bratislavskom kraji (41 percent), tí v obciach do tisíc obyvateľov a respondenti starší ako 65 rokov.
"Najnižší podiel bol v Nitrianskom kraji (15 percent)," povedala Mrva. Rozdiely v názoroch podľa vzdelania či rodu sú podľa nej zanedbateľné.
Zahraničných robotníkov a prisťahovalcov nechcú za susedov najmä ľudia z Bratislavského kraja (65 percent opýtaných).
Najmenej negatívne postoje v tejto veci majú ľudia v Nitrianskom a Prešovskom kraji (31 percent a 30 percent).
"V tomto názore takisto nie sú rozdiely podľa vzdelania či pohlavia, respondenti nad 65 rokov (52 percent) a neveriaci (52 percent) však označovali túto kategóriu za neželaných susedov významne častejšie," uviedla Mrva.
Najnižší podiel respondentov neželajúcich si za susedov Rómov bol v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji (51 percent a 49 percent) medzi ľuďmi so základným vzdelaním (43 percent).
Kotleba neuspel
Ostatné stupne vzdelania sa neodchyľujú od priemeru. K susedstvu homosexuálov sa odmietavo v najmenšej miere stavajú opäť obyvatelia Banskobystrického kraja (24 percent) a vysokoškolsky vzdelaní respondenti (29 percent).
"Pomerne nízke percentá" v Banskobystrickom kraji si podľa vedcov zo SAV ešte zaslúžia diskusiu vzhľadom na to, "že bývalý župan kraja razil nepriateľskú rétoriku".
Sú však názoru, že práve priama konfrontácia ľudí v kraji s takýmto štýlom komunikácie im otvorila oči a stali sa jej odporcami, čiže začali prejavovať vyššiu mieru tolerancie.
Prieskum realizovali vedci na vzorke 1435 respondentov v dňoch 27.9. až 30.11.2017 v spolupráci s agentúrou Kantar TNS.
Výskum európskych hodnôt je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe, na Slovensku sa robí od roku 1991.
