BRATISLAVA. Z dlhodobého hľadiska ľudia v krajinách V4 strácajú záujem o sledovanie toho, čo sa deje v spoločnosti, o veci verejné.
Vo všetkých štyroch krajinách prevažuje nespokojnosť s politickou aj ekonomickou situáciou, na Slovensku je to najvýraznejšie.
Nedôvera k inštitúciám aj cudzincom
Vo všetkých týchto krajinách je rozšírený pocit krehkosti demokracie, na Slovensku viac ako v okolitých krajinách.
Prieskum ukázal, že mladých zaujíma viac Facebook ako politika Čítajte Vo všetkých krajinách je vysoká nedôvera k inštitúciám a vymožiteľnosti práva.
Iba jedna pätina ľudí má dôveru k neznámym, ľudia majú problém nadväzovať vzťahy, vo všetkých krajinách Visegrádu je to prakticky takmer rovnaké.
Vyplýva to z internetového výskumu o občianskej participácii nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách V4, ktorý inicioval Inštitút pre verejné otázky (IVO).
Výskum sa uskutočnil na jeseň vo všetkých krajinách V4 na 500 respondentoch. Výsledky výskumu dnes na tlačovej besede predstavili prezident IVO Grigorij Mesežnikov a analytička IVO Zora Bútorová.
Hlavné otázky, ktorými sa výskum zaoberal, boli motivácia ľudí vstupovať do verejného diania, dôvera ľudí v inštitúcie a záujem občanov participovať na verejnom dianí.
Ľudia neveria politikom
Dôvera k vládam a parlamentom je vo V4 veľmi nízka. Najkritickejší pohľad na smerovanie verejnej politiky majú Maďari.
Česi, Slováci, Poliaci aj Maďari viac veria európskym inštitúciám ako národným. Dve tretiny Slovákov sa vyjadrili, že naša krajina sa neuberá ekonomicky ani právne správnym smerom.
Rozdielny pohľad majú ľudia na pojem "aktívny občan". Na jednej strane opýtaní považujú aktívny vstup do politiky za prínosný, na druhej strane však časť respondentov vníma aktívnych občanov ako spoločensky škodlivých, dodala Bútorová.
Inštitút pre verejné otázky je nezávislou mimovládnou neziskovou organizáciou združujúcou odborníkov z rôznych oblastí, ktorý sa zameriava na problémy verejnej politiky.
