SME 25 ROKOV

Rok 2016: Keď sa Fico stal tretíkrát premiérom a Smer začal padať

Začiatkom októbra zomrel prvý porevolučný prezident Michal Kováč. Po jeho pohrebe začali silnieť tlaky na zrušenie Mečiarových amnestií.

Ilustračné foto (Zdroj: Archív SME )
Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie

BRATISLAVA. Je chladný februárový deň. Na slovensko-rakúskom pohraničí policajti rozťahujú mobilné zábrany, s odstupom ich pri tom sledujú Robert Fico a Robert Kaliňák.

Premiér a minister vnútra zo Smeru prišli dozrieť na to, ako policajti nacvičujú stavbu plota, ktorý má uchrániť Slovensko pred návalom utečencov. Cez krajinu však žiadni utečenci neprechádzajú, hoci kríza trvá už niekoľko mesiacov.

Je však aj niekoľko dní do marcových parlamentných volieb a prieskumy ukazujú, že väčšina ľudí je proti tomu, aby krajina prijímala utečencov.

Sme povinní vyrovnať sa s touto kapitolou histórie SR nielen preto, lebo to dlhujeme prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ale preto, lebo to dlhujeme sami sebe, svojej krajine, našej spoločnosti.

prezident Andrej Kiska o zločinoch mečiarizmu na pohrebe prvého slovenského prezidenta Michala Kováča

„Chránime Slovensko“, hlásal jeden z hlavných predvolebných sloganov Smeru. Fico s Kaliňákom tak postávali blízko hranice a ubezpečovali, akí sú pripravení ju oplotiť.

Krátko po voľbách, keď utečenci prestali byť pre Smer témou, začal Fico chrániť Kaliňáka.

Vtedy vypukla jedna z najväčších káuz Smeru - Bašternák - a premiér podržal vo funkcii jedného zo svojich najvernejších a najbližších mužov aj za cenu mierneho prepadu preferencií a vzrastajúcej nespokojnosti vnútri strany.

Ako otáčali

„Čakali sme, že budeme mať okolo 33 percent. Tento výsledok je daň za dlhovekosť v politike,“ netajil Fico sklamanie v noci 6. marca, keď predstúpil pred novinárov v centrále Smeru na Súmračnej. Smer získal vo voľbách len 28,3 percenta a v porovnaní s predošlými voľbami stratil 34 poslancov a väčšinu v Národnej rade.

Ešte pred sčítaním výsledkov predpovedal Fico veľký počet strán v parlamente a patovú situáciu. Predpoveď mu čiastočne vyšla.

Do parlamentu sa dostali nové strany ako populistické hnutie Sme rodina Borisa Kollára a extrémistická ĽSNS Mariana Kotlebu. Predvolebný favorit na druhé miesto Sieť ledva zdolal päťpercentnú hranicu a KDH sa po rokoch nedostalo do Národnej rady.

Ak by platili predvolebné sľuby niektorých strán, ktoré hovorili Smeru nie, zrejme by sa dalo hovoriť aj o pate. No už niekoľko hodín po voľbách sa líder Siete Radoslav Procházka tajne na Úrade vlády zišiel s ministrom Kaliňákom.

Keď sa ho na stretnutie pýtali médiá, najskôr zapieral. „Áno, videl som sa v nedeľu s Robertom Kaliňákom. Výsledok stretnutia však nebol vôbec dôležitý,“ priznal o niekoľko dní pod paľbou novinárskych otázok.

Stop snahe lídra najsilnejšej opozičnej strany SaS Richarda Sulíka zostaviť pravicovú vládu dal Andrej Danko z SNS. „Nikto nemôže zostavovať vládu spôsobom, keď na to nemá mandát. Toto nie je o kávičkovaní. Toto je o budúcnosti štátu,“ povedal Danko dva dni po voľbách s tým, že sa stretne len s víťazným Smerom.

Hneď potom boli ochotní s Ficom oficiálne rokovať aj Procházka a Béla Bugár z Mosta-Hídu. Napriek tomu, že na predvolebných bilbordoch sa Most voličov pýtal: „Viete si predstaviť vládu bez Smeru? My áno."

Už desať dní po voľbách štyri strany podpísali programové priority, ktoré tvorili základ programu ich spoločnej vlády.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rok 2016: Rok, keď sa zrodil mýtus o zrade

Zdravotné problémy

Po predošlých štyroch rokoch pohodlného vládnutia bez koaličných partnerov sa Fico musel opäť učiť spolupráci s ďalšími stranami. Trojnásobný predseda vlády napokon pred parlamentom nečítal programové vyhlásenie svojej vlády.

Pre náhle problémy so srdcom ho ráno 14. apríla hospitalizovali v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave. Kým všade vo svete ide o samozrejmosť, podrobnosti o premiérových ťažkostiach ústav na jeho žiadosť nezverejňoval. Médiá sa tak museli spoliehať na anonymné zdroje, podľa ktorých mu robili dva bypassy.

Parlamentu za Fica program vlády na schválenie predkladal vicepremiér pre investície Peter Pellegrini a rokovania vlády za neho viedol Kaliňák.

Po necelých dvoch týždňoch sa Fico vrátil do práce. Zdravotným ťažkostiam v tom čase čelil aj čerstvý predseda parlamentu Danko.

Kým Fico o svojom zdravotnom stave ako obvykle mlčal, Danko o ňom informoval veľmi detailne. Lekári Národného onkologického ústavu hneď po zákroku oznámili, že Dankovi odstránili časť žalúdka, pretože na ňom mal nález. V parlamente ho zastupoval podpredseda Národnej rady Bugár, s ktorými sa stihli skamarátiť napriek počiatočnému váhaniu, či ísť spolu do koalície.

„Ďakujem bohu za to, že som mohol poznať človeka, ktorý dokáže byť predsedom strany, smiať sa a je aj inej národnosti. Ďakujem za to, že som mohol v tejto koalícii bližšie spoznať človeka, s ktorým som si v živote nedal kávu, ako je pán Bugár," vyznal sa Danko ešte počas rokovania o programovom vyhlásení.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Rok 2016: Pouličná matematika

Odpadol Procházka

Najmenšia koaličná strana Sieť sa rýchlo rozpadla. Už pri črtajúcej sa koalícii so Smerom zo strany odišli traja poslanci na čele s Miroslavom Beblavým. Ďalšie napätie v strane sa prevalilo tri mesiace po voľbách.

Procházka v júni odvolal zo straníckych funkcií Andreja Hrnčiara, ktorý ho podržal, keď zahmlieval návštevu na Úrade vlády, a Martina Fedora. Dôvodom mali byť ich zákulisné rokovania zo Smerom a Mostom-Hídom.

„Procházka klame, nemá absolútne žiadnu sebareflexiu, nekomunikuje s poslancami,“ reagoval Hrnčiar s tým, že nevylúčil štiepenie. Nastalo na konci leta, keď sa Sieť definitívne rozpadla a jej piati poslanci na čele s Hrnčiarom prešli do poslaneckého klubu Mosta-Hídu.

Fico tak prvýkrát v politickej kariére čelil dvom silným koaličným partnerom, z ktorých SNS dalo vo voľbách hlas viac než 40 percent bývalých voličov Smeru, čo z nej robilo jeho hlavného politického súpera.

Do toho Smer čelil kauze Bašternák, pre ktorú sa opozícia pokúsila Kaliňáka odvolať. "Ak Kaliňák ustojí túto kauzu, tak by ustál aj vraždu v priamom prenose," povedal vtedy komentátor Marián Leško.

Pozíciu stabilnej strany, ktorou sa Smer rád prezentuje, narušili aj jeho vlastní členovia. Europoslanci Boris Zala a Monika Beňová v lete kritizovali Kaliňáka aj pomery v Smere, z ktorého sa podľa nich stala elitárska strana, kde nie je priestor na diskusiu. Beňová predpovedala svojej materskej strane podobný úpadok, ako kedysi zažilo HZDS Vladimíra Mečiara - ak sa nevyrovná s kauzami.

Zalova nespokojnosť vyústila na konci septembra do žiadosti o pozastavenie členstva v Smere.

Koncom roka Smeru namerala agentúra Focus 23,3 percenta. Bola to najnižšia popularita, akú Focus nameral Smeru za posledných dvanásť rokov.

Strana v tom čase zápasila s ďalšou kauzou Evka. Agentúra pripravovala predraženú akciu, na ktorej štát predstavil logo slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Zákazku získala priamym zadaním, no ministerstvo odmietlo zverejniť, medzi ktorými ďalšími agentúrami vyberalo.

Na drahšie kultúrne akcie ministerstvo začalo podľa jeho bývalej zamestnankyne Zuzany Hlávkovej tlačiť po príchode bývalej riaditeľky Markízy Zuzany Ťapákovej. Tvrdila, že minister zahraničia za Smer Miroslav Lajčák jej na stretnutí povedal, že Ťapákovú mu poslal premiér s tým, či ju vedia nejako využiť.

Pohrebom k amnestiám

Začiatkom októbra vláda pripravovala prvý štátny pohreb politika v histórii samostatného Slovenska. Na zlyhanie srdca zomrel 5. októbra prvý prezident Michal Kováč.

Na jeho pohrebe prezident Andrej Kiska vo svojom príhovore vyzdvihol úlohu Kováča v časoch mečiarizmu. „Aj vďaka slovám a činom prezidenta Kováča bolo politické zlo v 90. rokoch porazené,“ pripomenul. Povinnosť vyrovnať sa zločinmi mečiarizmu však podľa neho v tom čase stále trvala.

„Sme povinní vyrovnať sa s touto kapitolou histórie SR nielen preto, lebo to dlhujeme prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ale preto, lebo to dlhujeme sami sebe, svojej krajine, našej spoločnosti,“ povedal.

Koncom novembra prezident poslal list poslancom Národnej rady so žiadosťou o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušenia Mečiarových amnestií. Bývalý premiér Vladimír Mečiar udelil amnestie ako zastupujúci prezident v roku 1998 na prípad únosu Michala Kováča ml.

Krátko na to opoziční politici túto tému opätovne otvorili.

Téma: 25 rokov denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je to Štefan Harabin v roku 2018?

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Záhadná petícia chce Štefana Harabina za prezidenta

Kto je Štefan Harabin a kto ho chce za prezidenta.

V Tatrách sa pripravte na silný vietor

Výstrahu druhého stupňa vydal Slovenský hydrometeorologický ústav.

Rašiho sesternica chce kúpiť mestské pozemky

Necelý rok pred voľbami je na stole predaj nehnuteľností pre jej autoumyváreň.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii za jeho kandidatúru sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.