Patrí sa hovoriť o výške vena a čo si má obliecť mladý muž, keď ide požiadať o ruku svoju milovanú? Ako má byť zostavený svadobný sprievod a aké pravidlá má sobáš starších osôb? Porovnajte si spoločenské pravidlá z roku 1941 so súčasnosťou.
Zásnuby a svadba v roku 1941
Zdravý a dospelý mladý muž, ktorému sa podarilo vybudovať primeranú existenciu, hľadá možnosti založiť si svoj rodinný kozub. Počúvajúc mocný hlas prírody a mohutnú silu pudu po zachovaní potomstva, snaží sa nájsť družku života, s ktorou hodlá sa po celý život deliť v radostiach i v smútku, v hojnosti i v nedostatku.
Prv než by sa k tomuto vážnemu kroku odhodlal, je jeho povinnosťou nielen voči sebe, ale i voči svojej budúcej neveste a potomstvu, podrobiť sa univerzálnej lekárskej prehliadke a v prípade, že by mienka lekára nebola práve priaznivá, poradiť sa s ním, či by vyskytnuvšia sa choroba nebola prekážkou zdravého manželstva a tobôž potomstva.
Čo sa vyžaduje od mladého muža
Kto sa uchádza o priazeň mladej dámy, musí jej sebavedomiu lichotiť i svojím zovňajškom. Nesmieme totiž zabúdať, že každá žena chce byť pyšná na muža, ktorého obdarovala svojou láskou. Mladý muž by sa preto nemal ukazovať v jej spoločnosti v starých, pokrčených a zafľakovaných šatách. Tiež je potrebné, aby úzkostlivo dbal na čistotu tela. Má sa častejšie kúpať, bielizeň týždenne i častejšie meniť; ruky má mať vždy čisté, nechty bez smútočného lemu, účes individuálny, ruky pestované a nevlhké. Nič nebudí totiž taký odpor, ako studeným a lipkavým potom zvlhčená dlaň.
Povaha ženy, ako nežného a slabého pohlavia, vyžaduje od muža, aby ju maznal a jej želania plnil. Ak dáma len nadhodí nejaké želanie, muž sa má snažiť, ak je to v medziach jeho možnosti, jej želania splniť. Ak javí chuť do divadla, kina alebo spoločnosti, mladý muž nemá otáľať a má jej vyhovieť, lebo žena chce mať vedomie, že jej muž skutočne niečo poskytuje.
Zasnúbenie
Keď sa mladý muž presvedčil, že jeho náklonnosť je opätovaná a niet prekážok, ktoré by mohli manželstvo vylučovať, môže medzi štyrmi očami devu požiadať o ruku. Toto je tzv. tajné zasnúbenie, lebo rozhodnutie milencov nie je ešte známe ani rodičom deviným.
Keď si je mladý muž istý, že nebude devinými rodičmi odmietnutý, môže svoju žiadosť predniesť aj im, čo je v tomto prípade iba formalita. Ak bol pytač prijatý, stáva sa snúbencom a v niekoľkých dňoch po tom má urobiť u deviných rodičov v predpoludňajších hodinách obradnú návštevu (v žakete alebo v čiernom kombinovanom obleku) a svojej verenici má poslať kyticu bielych ruží.
Oficiálne zasnúbenie deje sa zvyčajne v rámci rodinnej slávnosti, na ktorú má si snúbenec prizvať len menší počet príbuzných a dôverných priateľov. Verenica má darovanú kyticu umiestiť na prostriedku stola alebo na mieste vynikajúcom. Keď sú už rodina a pozvaní pospolu, verenec podá svojej verenici puzdro s vereneckým prsteňom.
Deva puzdro roztvorí, vyberie z neho prsteň a podá ho verencovi, ktorý jej ho navlečie na prstienkový (štvrtý) prst ľavej ruky, ktorú jej pobozká. V niektorých kruhoch pripúšťa sa i takzvaný prvý verejný bozk.
Verenec totiž s povolením rodičov pobozká svoju verenicu po sprstienkovaní na čelo. Ona ho má hneď alebo pri opätovanej hostine v dome verenca obdarovať rovnako zásnubným prsteňom.
Po svadbe nasleduje prvý bozk. Šaty nevesty by mali byť z bieleho saténu. (zdroj: Profimedia)Veno a výbava
Rodičia verencov, ako aj ostatní hostia majú sa vyhýbať hovorom o vene a jeho výške, obzvlášť v prítomnosti verencov. Bolo by to netaktné, ba priam bezohľadné voči neveste.
Povinnosťou rodičov je naznačiť povereníkovi verenca (jeho rodičom, príbuzným) výšku vena a výbavy. Nie je vyberaným správaním vyjednávať o týchto otázkach priamo s verencom, lebo jemnejšie a citlivejšie založení muži ľahko by mohli byť privedení do trápnych situácií.
Rovnako nie je slušné, ak sa mladý muž nedočkavo zaujíma o veno a výbavu nevesty priamo, lebo takto by mohlo vzniknúť podozrenie, že nie pre lásku, ale pre veno sa chce oženiť. Verenec ani pred svojou nevestou sa nemá o týchto otázkach zmieňovať. Dobre vychovaná a rozumná nevesta mu to aj tak naznačí bez nevhodných narážok.
Oblečenie nevesty a ženícha
Sobáš civilný deje sa zvyčajne bez zvláštnej obradnosti, najčastejšie iba v prítomnosti dvoch svedkov a matrikára. Na civilný sobáš, ktorý sa odbavuje v predpoludňajších hodinách, pre nevestu najvhodnejšie sú vlnené svetlé béžové šaty s nutriovým paletom, jednoduchého strihu, v ktorých má nevesta veľmi mladistvý vzhľad. Mladoženích má byť v žakete.
Nevestin úbor pri cirkevnom sobáši má zodpovedať jej hmotným pomerom. Pri skromnejších sobášoch môžu byť nevestine šaty z bieleho saténu s bohato naberanou sukňou. Pre veľkú svadbu najvhodnejšie sú pre nevestu šaty z bieleho žoržetu, skladané na centimeter široké a nezhladené zámiky a sukňa plisovaná. Sobášny úbor doplňuje hermelínové paleto, myrtový venček a biely, dlhý závoj. Kytica mladej nevesty má byť biela a povinný je ju obstarať mladoženích. Testiné majú si odiať veľkú tmavú toaletu.
Družice majú mať svetlé hodvábne šaty, najlepšie v jednej farbe. Ich družbovia povinní sú postarať sa o kytice. Páni sa majú v odeve prispôsobiť vždy ženíchovi. Frak je nesporne najvhodnejším pre mladoženícha, obzvlášť, ak ide o tzv. veľkú svadbu. Pri pozvaniach na sobáš mal by byť vždy udaný úbor a družice by sa zasa mali vopred dohodnúť, v akej farbe šiat prídu na sobáš. Najvhodnejšou farbou pre úbor družíc je svetloružová alebo bledobelasá.
Sobášny sprievod
U nás je na mnohých miestach poradie sobášneho sprievodu takéto: Do kostola vezie sa v prvom aute (kočiari) mladoženích s prvou družicou, ktorá býva sestrou alebo najbližšou príbuznou nevesty. Po nich nasledujú podľa rodinnej príslušnosti, veku a spoločenského postavenia ostatní družbovia a družice a družobný sprievod uzaviera povoz mladej nevesty, ktorú sprevádza prvý družba, najbližší to príbuzný alebo dôverný priateľ mladoženícha. Po jej povoze nasledujú rodičia mladoženícha a nevesty a ostatní hostia.
Pred oltárom nevesta stiahne pravú rukavičku a odovzdá ju i s kyticou najbližšej družici a ženích sa postaví svojej neveste po pravej strane. Pri sobášnom obrade nevesta a ženích si kľaknú, kým ostatní účastníci vstanú. Po prísahe a posvätení prsteňov, t. j. po skončení vlastného obradu, máva sobášiaci kňaz reč, v ktorej oboznamuje novomanželov s významom stavu manželského a pripomenie im ich povinnosti.
Svadobné dary
Pri svadobných daroch sa často stáva, že mladá nevesta dostane i štvoro jedálnych príborov, kým na iné praktické potreby, pre mladú domácnosť potrebné, sa zabúda. Aby sme vyhli prívalu podobných darov, odporúča sa všetkým svadobčanom,aby sa s ostatnými vopred dohovorili a dohodli, kto čo kúpi.
Keď je to nemožné, obráťme sa rovno na nevestu alebo jej matku, čo by pokladali za najužitočnejší príspevok do novozakladanej domácnosti. V tomto ohľade nesmieme byť sentimentálni, že náš dar nevyvolá taký prekvapujúci účinok. Predmet daru bude síce mladuche známy, ale pri dobrom vkuse a vhodnom výbere predsa môžeme vyvolať milé prekvapenie, nehľadiac ani na to, od koľkých nepríjemných výmen ušetríme mladých manželov, ktorí v medových týždňoch nemávajú často praktický zmysel pre takéto veci.
Opotrebované predmety nikdy nedávajme ako svadobný dar, iba ak by išlo o predmet umelecky alebo historicky cenný. Milovníkom starožitností sa iste veľmi zavďačíme umeleckou starobylou majolikou, pôvodnou habánskou keramikou, starou, ale bezchybnou súpravou z benátskeho krištáľu alebo dobre zachovaným antickým kusom nábytku, soškou, erotickým klenotom, cennou sériou vkusne viazaných kníh a podobne.
Sobáš starších osôb
Až do štyridsať rokov môže slobodná deva ísť na sobáš v bielych šatách, ale nie je vo zvyku brať si dlhý závoj. Nevesta štyridsaťpäťročná ide na sobáš v šatách svetlých, najvhodnejšie však v elegantnom sivom úbore a klobúku. Štyridsaťročná nevesta má mať iba jednu družicu, kým nevesta, blížiaca sa k päťdesiatke, ide k oltáru iba v sprievode rodičov alebo príbuzných.
Ak vedie vdovec slobodnú devu k oltáru, deva môže byť v bielej svadobnej toalete a môže mať práve tak družbov a družičky, ako by sa vydávala za slobodného.
Vdova, i keby sa vydávala za slobodného mládenca, má sa na sobáš odiať do toalety triezveho strihu a solídnej farby. Najvhodnejším sobášnym úborom vdovy je elegantný cestovný úbor popolavej farby.
Sobáš vdovy s vdovcom deje sa tiež bez zvláštnej obradnosti. Vdova a vdovec i po uzavretí sobáša podržia si sobášne obrúčky z prvého manželstva, obzvlášť ak z toho manželstva žijú ešte deti. Kytica vdovy nevesty nebýva bielej farby.
Z knihy SPOLOČENSKÝ LEXIKON, ktorú napísal a v roku 1941 vydal Ľudovít Michalský
Dnešné svadby sú omnoho jednoduchšie a civilnejšie, tiež však majú svoje spoločenské pravidlá. (zdroj: Fotolia)Svadba v roku 2018
Svadbe predchádzajú zásnuby. Formálne, tradičné, v kruhu rodičov a ďalších pozvaných hostí alebo menej okázalé, ale o to romantickejšie zásnuby vo dvojici.
Zásnuby nie sú záväzkom po právnej stránke. Je to skôr z tradície vychádzajúci verejný prejav výnimočnosti vzťahu, ktorý snúbenci v budúcnosti plánujú povýšiť na manželstvo. Pri príležitosti zásnub si snúbenci dávajú dary. Snúbenici snubný prsteň, snúbencovi prsteň alebo iný predmet pripomínajúci deň zásnub. Dámsky snubný prsteň je ozdobnejší, honosnejší ako pánsky a nosí sa na ľavom prsteníku.
