Etiketa sa mení, ale v princípe zostáva stále rovnaká. Odborník na etiketu Anton Bódis hovorí o pravidlách spoločenského správania sa v minulosti a dnes a o tom, čo dokáže s vašou kariérou urobiť prvý dojem.
Anton Bódis (1963)
Špecialista na komunikáciu s médiami, vystupovanie na verejnosti a etiketu. Dlhoročný spravodajca a redaktor Slovenskej televízie, neskôr hovorca prezidenta Michala Kováča.
Vo viacerých nadnárodných spoločnostiach (Pepsi Cola, Coca-Cola, Orange Slovensko) zodpovedal za komunikáciu a vzťahy s verejnosťou. Od roku 2010 je hovorcom spoločnosti SkyToll, zároveň je majiteľom agentúry ABcommunication, zameriavajúcej sa na krízovú komunikáciu a komunikačné zručnosti manažérov.
S redaktorkou Barbarou Štubňovou vytvorili knihu Nie som barbar. Etiketa pre každého, ktorá je modernou príručkou slušného správania.
Načo nám slúži etiketa? Aké výhody mi prinesie, ak sa budem správať podľa zásad slušného správania?
Etiketa bola pôvodne naformulovaná ako súbor pravidiel a príkazov - toto smieš, toto musíš a toto nesmieš, ktoré zväčša smerovali k tomu, aby sa ľudia správali čo najnenápadnejšie a čo najmenej vyčnievali z radu. Dnes zmysel etikety chápeme v tom, že ide o súbor pravidiel, ktoré majú zabezpečiť, aby sa druhí ľudia cítili s nami príjemne a opäť sa s nami chceli stretnúť.
Ak neviete, ako držať a používať príbor, či koho pozdraviť ako prvého, sám sa vyčleníte zo spoločnosti. Samozrejme, že preto vás nikto nepošle do väzenia, ale ak nezapadnete napríklad do rodiny svojho nového dievčaťa, pretože neviete slušne stolovať, vtedy si uvedomíte význam etikety a prvého dojmu, ktorý na niekoho urobíte.
Nie som barbar. Etiketa pre každého (zdroj: Trio)Čo bolo v etikete nepredstaviteľné a dnes je to dovolené či aspoň tolerované? Čo sa za tie roky najviac zmenilo?
Najzjavnejším príkladom posunu v etikete je postavenie žien. Pred 70 rokmi bolo omnoho viac zviazané a regulované. Aj keď sa žene priznávala spoločenská významnosť, vo vzťahu k mužovi bola stále odsunutá na druhú pozíciu.
Na jednej strane sa ženám prejavovala väčšia úcta ako dnes, ale na druhej strane sa im dovoľovalo omnoho menej. Žena mala veľmi limitovanú možnosť ísť niekam sama. Bolo nepredstaviteľné, aby šla do niektorého druhu spoločnosti bez mužského sprievodu, bolo nepredstaviteľné, aby muž oslovil cudziu ženu bez toho, aby najskôr oslovil muža, ktorý bol s ňou. Prísť do kaviarne so spoločníčkami či priateľkami, to áno, ale ak tam bola sama, to už bolo na hranici slušnosti.
Dobová etiketa ženy v spoločenskom styku dosť obmedzovala a vštepovala im, že majú byť skromné, tiché a čakať, kým muž vyvinie nejakú aktivitu. Na druhej strane bolo považované za neslušné, ak muž túto aktivitu prehnal, a aj to prehnanie bolo nastavené tak, že muž vo vzťahu k cudzej žene nemal povolené veľa alebo takmer nič.
Napríklad v anglickej etikete kedysi platilo, že žena musela mužovi najprv vyslať signál, nenápadným úklonom hlavy, že ju môže pozdraviť a on ju potom mohol pozdraviť. Tieto drobné nuansy sa z etikety už našťastie stratili a posunuli sa do pre nás prijateľnejšej polohy.
Etiketa má pravidlá a často aj výnimky, čo je častá výhovorka tých, čo etiketu porušujú. Vraj sa v nej nedá vyznať, je komplikovaná a pod. Čo si z etikety treba zapamätať, čo nám zjednoduší aplikáciu jej pravidiel v spoločenskom živote?
Základom, okolo ktorého sa točí celá etiketa, je rebríček spoločenskej významnosti. Ak sa ho naučíme, máme v rukách kľúč k tomu, ako sa slušne správať v akejkoľvek spoločnosti. Tento rebríček znamená odstupňovanie významnosti ľudí podľa pohlavia, veku a postavenia.
Platilo to kedysi, platí to i dnes, že žena je spoločensky významnejšia ako muž, starší človek je významnejší ako mladší a nadriadený je významnejší ako podriadený. Samozrejme, že v bežnom živote je každá žena rovnocenná mužovi, ale v spoločnosti jej muž preukazuje väčšiu úctu, rešpekt. Od spoločenskej významnosti sa odvíja množstvo vecí, ktoré spolu tvoria pravidlá etikety.
Ako to vyzerá v praxi?
Veľmi jednoducho. Žena má prednosť pred mužom, starší pred mladším a nadriadený pred podriadeným.
