Deťom, ktoré sa narodia v čase Vianoc, sa hovorí, že boli pre rodičov najkrajším darčekom. Rovnako to cítila rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia, keď sa uprostred veľkolepých osláv jej 25. narodenín na jar 1742 narodila dcéra Mária Kristína, milovaná Mimi.
Práve vďaka nej a jej manželovi Albertovi Sasko-Tešínskemu sa neskôr Bratislava stala magnetom pre uhorskú aristokraciu a tiež obľúbeným mestom návštev Márie Terézie.
Mimi nebola prvým, ale piatym dieťaťom v rodine a Mária Terézia mala po nej ešte mnoho ďalších potomkov, takže nezostala dlho benjamínkom. No predsa sa stala matkiným miláčikom a otec mal pre ňu tiež slabosť.
Mária Terézia pri nej urobila výnimku v prísnej a pragmatickej výchove, robila, čo jej videla na očiach, zahŕňala ju pozornosťou a darčekmi.
Tá Mária
„Ako mladá slečna bola pôvabná, bola tiež veľmi talentovaná na kreslenie a maľovanie, od začiatku však cítila, že je v rodine privilegovaná,“ hovorí historička Ingrid Kušniráková z Historického ústavu SAV.
Mimi si podľa svojho brata Leopolda matku omotala okolo prsta tým, že ju stále ľutovala, dávala jej za pravdu, ustavične bola v jej blízkosti.
„Mala pocit, že jej v rodine patrí popredné miesto a stavala sa do pozície, že dokáže u cisárovnej mnohé veci vybaviť,“ opisuje Kušniráková.
