S výberom vianočných darčekov ste si za socializmu nemuseli lámať hlavu. Veľký výber totiž nebol.
Zásobiť sa na Vianoce bola „za totality“ pomerne veľká drina. Na potraviny sa čakalo v radoch, v hračkách či oblečení si človek nenavyberal. Zákazník musel mať kondičku, more času a najmä trpezlivosť.
„V rade pred zelovocom som stál ja, na ryby čakala o kúsok ďalej moja manželka Vierka a kývali sme si,“ spomína na zháňanie surovín na prípravu štedrovečernej hostiny niekedy na začiatku 80. rokov Ján Weiss zo Žiaru nad Hronom.
Tovar z Tuzexu voňal omamne. Nielen na Vianoce Čítajte Manželke sa kapry neušli, tak skúšala šťastie v okolitých dedinách, kde sa záujemcovia museli zapisovať dopredu na zoznam. Napokon ryby zohnala v neďalekej Ladomerskej Vieske. „Z čakania v rade vo veľkej zime manželka ochorela. Na Vianoce som sa tak staral nielen o troch synov, ale aj o ňu,“ hovorí Weiss.
Rady pred obchodom, bežné počas celého roka, sa pred sviatkami znásobili aj pred predajňami ovocia a zeleniny. Vianočné sviatky boli jednou z mála príležitostí, keď sa dali kúpiť banány a mandarínky.
Južné ovocie bolo v podstate na prídel. V tom čase totiž takmer všade fungoval pultový predaj. „Prepravky s ovocím stáli na pulte a z nich predavačka vyberala,“ spomína spisovateľka Oľga Feldeková.
Nemôže napríklad zabudnúť na jeden nákup, keď si zákazníčka stojaca pred ňou začala z prepravky vyberať ovocie sama.
