Bolo vianočné ráno v roku 1875. Cez rozmarné vločky, ktoré nakreslila na okná nočná inovať, presvitali do izby trojročnej Susy prvé lúče slnka. Ako sa dievčatko pomaly začínalo prebúdzať a naťahovať ruky-nohy pod vyhriatou perinou, čosi jemne zašuchotalo.
Dievča ospalo zaklipkalo očami, zazívalo a keď upriamilo pohľad na koniec postele, zbadalo list. A nie hocijaký. Napísal ho Santa Claus.
Takto vyzeralo ráno pred stotridsiatimi rokmi u Susy doma, vo veľkom vidieckom sídle v americkom Hartforde. Možno bol sled udalostí trošku iný, no isté je, že list ozaj existoval. Akurát sa za podpisom šedivého deduška v červenom, ktorého meno zakaždým v detských hlávkach vystrelí bláznivý ohňostroj a rozkrúti koleso zvedavých otázok, skrývala iná známa osoba. Mark Twain. Jej ocko.
List za list
Slávny spisovateľ dobre vedel, že ohlas na akúkoľvek prácu, ktorú napíše, ho vždy poteší, a tak si povedal, že musí odmeniť aj snahu milovanej dcéry Susie. Jej detské čmáranice o tom, čo si želá od Santa Clausa pod vianočný stromček dôkladne „prečítal“ a rozhodol sa napísať jej odpoveď v Santovom mene.
„Dostal som a čítal som všetky listy, ktoré si mi Ty a Tvoja malá sestrička s pomocou Tvojej mamy a pestúnok napísali. Prečítal som aj tie, ktoré ste mi Vy, malí človiečikovia, napísali vlastnoručne,“ začína sa list adresovaný „mojej drahej Suzie Clemensovej“.
„Aj keď ste nepoužili žiadne znaky z abecedy dospelých ľudí, uisťujem Vás, že som Vašim kostrbatým vymysleným písmenkám porozumel bez problémov,“ píše sa ďalej v liste.
„Skôr som mal problém porozumieť obsahu listu, ktorý ste nadiktovali mame a pestúnkam, pretože som cudzinec a neviem až tak dobre čítať po anglicky. Čoskoro zistíte, že som nepoplietol darčeky, ktoré ste si objednali vo vlastných listoch. O polnoci, keď ste spali, som zliezol dole komínom, aby som vám ich osobne doručil. A dal som vám aj božtek, pretože ste dobré deti, jedny z najposlušnejších, ktoré som kedy videl,” píše Santa Twain.
