Obchody zvané Tuzex boli komunistickým vynálezom. Ľudia v nich mohli nakúpiť najžiadanejší tovar z cudziny.
Do rodiny sme dostali poschodovú vianočnú kolekciu veľkých dutých čokoládových figúrok z Tuzexu. Celé roky nám ich rodičia nedovolili zjesť. Nakoniec čokoládu ochutnali mole a bolo po tuzexovej výzdobe. „Ale vydržala nám roky!“ usmieva sa Mária Michalková z Kremnice. Podobné zážitky má azda každý, kto zažil časy socialistického Československa.
Vianoce za boľševika: starého Ježiška nahradil dedo Mráz Čítajte Dnes už nikomu nenapadne odkladať čokoládové vianočné ozdoby „na budúci rok“ alebo plechovky od kokakoly na pamiatku. Pred tridsiatimi rokmi to bola bežná prax československých rodín. „Na budúci rok“ ste totiž „kolekciu“ nemuseli zohnať. Zvlášť, keď išlo o tovar z Tuzexu.
Mydlá nemeckej značky Fa, ktoré si gazdinky ukladali do skrine, aby prevoňali bielizeň, značkové džínsy, kvalitné dovozové šunky, ale aj chladničky či autá z dovozu. Čo nebolo v regáloch bežných obchodov, si šťastlivci, ktorým sa podarilo získať odberné poukazy, takzvané bony, mohli kúpiť v Tuzexe.
Ponuka klasického maloobchodu bola skromná. Obmedzovala sa na základný sortiment od domácich dodávateľov, prípadne od podnikov zo spriatelených socialistických krajín. Zákazník si príliš nemohol vyberať. „Oproti súčasnosti bolo v maloobchodných predajniach najmä v nepotravinárskom sortimente 25 až 30 percent tovaru,“ vysvetľuje analytik trhu Ľuboš Drahovský.
Dopyt po „lepšom“ - kvalitnejšom a exkluzívnejšom - tovare z dovozu mali zaplniť predajne Tuzexu, ktorý vznikol ešte v 50. rokoch.
