Slovensko je členom Európskej únie vyše trinásť rokov, napriek tomu prevláda v spoločnosti pocit, že v europarlamente sa zaoberáte tvarom uhoriek. Čo robíte preto, aby ste svoju prácu odprezentovali?
„Robíme pre to všetko možné, ale nikoho to nezaujíma. Prijímame tam množstvo rôznych opatrení, ale písať sa o tom bude len vtedy, ak sa tam niekto opije alebo príde v nejakom zaujímavom oblečení.
Kým netečie krv a nekradne sa, ľudí to nezaujíma. A to sa netýka len Slovenska, na Západe je to cítiť ešte viac. V minulosti Slovenská televízia zorganizovala sériu debát s europoslancami. Išlo to na Dvojke asi o jedenástej večer, a tak si myslím, že sa to veľmi úspešne minulo účinkom.“
Neznamená to, že neviete nájsť témy, ktoré by ste verejnosti predali?
„Vezmite si moju prácu. Ja tam mám intenzívnejší program, ako keď som bol ministrom zahraničia. Predsedám rôznym komisiám a pracovným skupinám, často končím o deviatej večer. Keď sa ma však spýtate, aké výsledky práce môžem ukázať... Ja poviem, že som dobre predsedal. Ale naozaj tam prijímame veci, ktoré majú vplyv na každodenný život.“
Povedzte aspoň jednu.
„Napríklad prijímame direktívu alebo zákon o tom, ako majú pracovať zdravotné sestry, aká má byť ich kvalifikácia, koľko hodín majú robiť a podobne. Ja som tam na to, že keď sa prijímajú takéto predpisy, ľudia mi majú napísať ich pripomienky a ja to navrhnem a budem to presadzovať. Musím však povedať, že čoraz viac ľudí na Slovensku vie, na čo tam sme a využívajú to.“

Skúste teda predstaviť, aký bol tento rok váš najväčší, konkrétny a uchopiteľný úspech ako poslanca Európskeho parlamentu?
„(Ticho) No to je ono, uchopiteľný úspech. Bolo niekoľko správ, kde som bol spravodajcom a boli prijaté. Či to ľudia považujú za nejaký výsledok, o tom pochybujem.
Napríklad európsky finančný inštrument. To bol dokument, v ktorom sa rozdeľujú peniaze na susedné krajiny Európskej únie na podporu demokratických inštitúcií. Prijalo sa to a používa sa to. Je to úspech? Z pohľadu tých, ktorí to používajú, je.“
V posledných voľbách do europarlamentu bola na Slovensku účasť ledva trinásť percent. Aj tým asi ľudia dávajú najavo, že Brusel je pre nich ďaleko.
„Nás to naozaj mrzí, ktovie, či v ďalších voľbách bude aspoň dvojciferná účasť. Ja si uvedomujem, že my politici sme za to zodpovední. Ale ak po trinástich rokoch členstva v EÚ ľudia hovoria, že nevedia, čo je Brusel, potom je chyba aj niekde inde. V každom prípade je to aj politická zodpovednosť.“
V roku 2019 budú ďalšie voľby, budete kandidovať?