Nie je ťažké spomenúť si, aké udalosti hýbali rokom 2017. Ideme stále vpred, málokto sa obzrie dozadu. No práve v minulosti ležia odkazy. Ak ich správne odčítame, možno máme ešte šancu zmeniť svet k lepšiemu. Takto vyzeral život v roku 1917. Jeden nápad, jedno slovo, myšlienka a všetko bolo odrazu inak ako dovtedy.
10. januára
Zomrel Buffalo Bill
Vyzeralo to, že je už zabudnutý, no na jeho pohreb prišlo vyše tisíc jeho obdivovateľov a pamätníkov. Buffalo Bill bol jedným zo symbolov divokého západu, legendou sa stal už počas života. Buffalo Bill ho volali preto, že zastrelil 40-tisíc bizónov, ale aj mnoho Indiánov. Bizónie mäso dodával robotníkom pracujúcim na stavbe kansaskej pacifickej dráhy a bizónie jazyky a kožušinu zas bohatej smotánke na východe. Prispel tým k úplnému vyhynutiu bizónov a nepriamo aj k neslávnemu osudu Indiánov.
O jeho postave napísal Edward Judson stovky románov a sám sa stal majiteľom kočovnej šou Wild West Show.
Zážitky Buffalo Billa sa stali aj základom divadelnej hry Stopári prérie, s ktorou išiel na turné po východných mestách Ameriky a neskôr aj do Európy.
Kým ľudia dielo prijali, tlač ho v recenziách nešetrila. Chicago Inter-Ocean napísal: „Buntlineova (autor diela, pozn. red.) hra je taká zlátanina, že je škoda, že autor nezomrel skôr, ako ju napísal.“ Podobne reagoval aj New York Herald: „Buntlineov výplod je taký hlúpy a tak herecky odfláknutý, že je až zaujímavý.“
Posledné roky života a vôbec posledné peniaze Buffalo Bill venoval natáčaniu veľkofilmu Posledná indiánska bitka, keďže práve rozvoju kinematografie pripisoval úpadok svojej šou. Lenže neuspel a úplne skrachoval.
Zomrel v Denveri na zlyhanie obličiek.
29. januára
Auguste Rodin sa oženil
Prirovnávali ho k Michelangelovi, podozrievali z odlieva sôch zo živých tiel, Francúzi ho považujú za národný poklad, zato v Nemecku spôsobil kresbami plnými erotiky nejeden škandál. Bol vnímaný ako najväčší umelec svojej doby a otvoril éru moderného sochárstva, vďaka čomu patrí k desiatke najčastejšie falšovaných autorov na svete. Sochár Auguste Rodin však nebol kontroverzný len v umení, ale aj v súkromí. V dvadsiatich štyroch rokoch začal žiť s Rosou Beuretovou, ktorá mu bola gazdinou, modelkou aj milenkou, no svadba bola v nedohľadne.

Po dvoch rokoch sa im narodil syn Auguste-Eugène, v Paríži sa však viac venoval milenkám a Rosa ostávala v úzadí. Raz, keď vyučoval v sochárskom kurze, spoznal deväťnásťročnú študentku Camille Claudelovú. Stala sa jeho žiačkou, spolupracovníčkou aj sexuálnou múzou. No nebola jedinou. K svadbe s Rosou však napokon predsa len došlo. Ale až po pol storočí spoločného života. Iróniou je, že Rosa dva týždne po svadbe umrela.
Trápil sa aj sedemdesiatsedemročný Rodin, ktorý mal problémy s dýchaním, čo lekár označil za smrteľné. Nemýlil sa, Rodin zomrel 17. novembra 1917 vo svojej vile v Meudone, kde ho pochovali hneď vedľa manželky Rosy. Ich hroby stráži odliatok jeho najslávnejšej sochy Mysliteľa.
15. marca
Abdikoval cár Mikuláš II.
Jeho kariéra sa začala podobne, ako sa skončila. Tragédiou. Mikuláš II. zorganizoval slávnostnú korunováciu až po dvoch rokoch, ale oslavy nástupu nového panovníka mali krvavý priebeh. Dňa 18. mája 1896 sa na Chodynskom poli zhromaždili tisíce ľudí, no v zmätku bolo ušliapaných 1389 z nich a tisíce ďalších sa zranili. Nečudo, že mu tento incident vyniesol označenie „krvavý cár“.

Posledný ruský imperátor nemal predpoklady reagovať na zmeny na prelome storočí a zažíval množstvo prehier. K tomu sa pridalo silnejúce napätie v ruskej spoločnosti, ktoré bolo za zmenu zriadenia, prirodzené práva a slobody. Minister vnútra Pleve radil utíšiť nespokojné hlasy „malou víťaznou vojnou“ proti Japonsku.
Namiesto toho Rusko utrpelo porážku na mori aj na súši, čo odštartovalo revolúciu v celej krajine. Vznikali viaceré štrajky a povstania, až tomu cár podľahol a prijal občianske práva, všeobecné volebné právo a zriadenie parlamentu. Mikuláš II. však nerešpektoval uznesenia ruskej dumy, čo viedlo až k jeho abdikácii.