SME

Ličková, Povinec i Gombitová. Kto sú ľudia, ktorých vyznamenal Kiska?

Štátne vyznamenania udeľuje prezident každoročne. Andrej Kiska si tentoraz vybral 25 výnimočných ľudí.

BRATISLAVA. Štátne vyznamenania udelil prezident Andrej Kiska prvý deň nového roka, a to pri príležitosti osláv 25. výročia vzniku Slovenskej republiky. Slávnostný ceremoniál sa konal v Slovenskej filharmónii.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na ceremoniáli sa zúčastnil predseda Národnej rady Andrej Danko, predseda vlády Robert Fico, poslanci Národnej rady, viacerí ministri a ďalší predstavitelia verejného života.

Prezident podľa jeho slov už štvrtý raz využil začiatok nového roka ako možnosť ukázať, kde možno hľadať skutočné korene úspechu krajiny. Na margo ocenených vysvetlil, že Slovensko si môže vďaka nim pripomenúť, "že aj v najhorších, najsmutnejších časoch našej modernej histórie sa našli hrdinovia s odvahou čeliť zlu, ľudia schopní konať dobro a nezištne pomáhať".

SkryťVypnúť reklamu

"Mojím zámerom je zdôrazniť, aké dôležité je zdieľať spoločné občianske hodnoty, podporovať tvorivosť a slobodu ducha, otvorenosť k novým myšlienkam, rešpektovať poctivú diskusiu o našej súčasnosti a pochopiť pravdu o našej minulosti," uviedol Kiska.

Denník SME prináša prehľad ľudí, ktorí ocenenia získali.

Gabriela Beňačková, operná speváčka

Narodila sa v roku 1947 v Bratislave, vyštudovala spev na konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení.

Kariéru začala v SND, po krátkom čase prešla do Národného divadla v Prahe, kde sa stala sólistkou prvého zboru.

Od roku 1974 pravidelne hosťovala v talianskych operných domoch v Parme, Bologni, Janove i v milánskej La Scale. V druhej polovici 70. rokov sa stala stálym hosťom Bavorskej štátnej opery v Mníchove, neskôr Viedenskej štátnej opery či londýnskej Covent Garden Opera.

SkryťVypnúť reklamu

Účinkovala i v Boľšoj Teatre v Moskve, San Franciscu, či Los Angeles. Vrcholom jej kariéry sa stalo angažmán v Metropolitnej opere v New Yorku od roku 1990, kde sa prestavila ako Rusalka, Jenůfa, Káťa Kabanová, Mimi, Leonora či Desdemona.

Získala mnoho ocenení, je držiteľkou parížskej Ceny Arthura Toscaniniho, zlatej medaily Giuseppe Verdiho, nositeľkou rakúskeho a bavorského čestného titulu Kammersängerin a českého titulu národná umelkyňa. Získala tiež nomináciu na cenu Grammy. Je sestrou bývalej televíznej hlásateľky Nory Beňačkovej.

Peter Breiner, dirigent, skladateľ a aranžér hudby

Rodený Humenčan študoval kompozíciu na VŠMU v Bratislave. Pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase a v osemdesiatych rokoch hral s džezovým hudobníkom Petrom Lipom, potom bol členom Orchestra Gustava Broma.

SkryťVypnúť reklamu

Spolu s Milanom Markovičom účinkoval najskôr v satirickej relácii Pod pyramídou aj v politickej satirickej relácii Večer Milana Markoviča.

Nespokojný so spoločenskou situáciou na Slovensku sa presťahoval do Toronta a v roku 2007 do New Yorku. V roku 1995 bol v Spojených štátoch zaradený do nahrávok série The Best of 1995.

V Denníku SME publikoval svoje kritické postrehy pod názvom Z druhého brehu, v týždenníku Domino fórum Javorové listy. V apríli 1998 vydal svoju prvú knihu pod názvom Javorové listy. V júli 2017 oslávil šesťdesiat rokov.

Alexander Bröstl, právnik, ústavný sudca

Ako profesor pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach. Tu právo aj sám študoval.

Po získaní docentúry nastúpil v roku 1987 na Fu-tanskú univerzitu v Šanghaji, kde študoval čínštinu a čínske právo.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1990 sa na Univerzite v Norimbergu-Erlangene venoval štátovede a právnej filozofii.V deväťdesiatych rokoch bol 1. tajomníkom a konzulom veľvyslanectva v Číne.

Okrem akademickej činnosti pôsobil aj ako sudca Ústavného súdu a po skončení funkčného obdobia ústavného sudcu sa v roku 2007 stal prorektorom pre zahraničné vzťahy a legislatívu na univerzite v Košiciach. V roku 2011 sa stal členom Súdnej rady ako nominant vlády, avšak o rok neskôr ho kabinet Roberta Fica z pozície odvolala.

Marián Čaučík, charita – eRko- Dobá novina, aktivista podzemnej cirkvi

Rodený Bratislavčan sa už počas gymnaziálnych štúdií začal angažovať v "podzemnej cirkvi" a popri vysokej škole začal viesť stretnutia detí v laickom hnutí apoštolátu detí, ktoré koordinoval tajný biskup Ján Chryzostom Korec.

SkryťVypnúť reklamu

Vyštudovaný elektrotechnický inžinier bol v roku 1990 jedným zo zakladajúcich členov eRka - Hnutia kresťanských spoločenstiev detí, neskôr sa dostal na jeho čelo.

Ako zástupca eRka pôsobil v predsedníctve Rady mládeže Slovenska, strešnej organizácie detských a mládežníckych organizácií. Spoluzakladal viaceré aktivity na ochranu nenarodených detí ako Deklarácia práv počatého dieťaťa, Sviečka za nenarodených, alebo iniciatíva za vyhlásenie 25. marca ako Dňa počatého dieťaťa.

Bol tiež iniciátorom koledníckej akcie Dobrá novina, ktorá sa postupne stala najväčšou pravidelnou dobrovoľníckou akciou u nás. V roku 2015, ktorý bol Európskou komisiou vyhlásený za Európsky rok rozvoja, bol menovaný ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom za Ambasádora Európskeho roka rozvoja. Vo voľbách 2016 kandidoval do parlamentu za KDH.

SkryťVypnúť reklamu

Juraj Flamík, riadil Koordinačné centrum VPN

Po skončení stavebnej fakulty v Bratislave v roku 1982 pracoval ako investičný technik Západoslovenských energetických závodov.

Neskôr pôsobil v Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti Bratislava a tiež v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prahe. S priateľmi vydal v roku 1987 publikáciu Bratislava Nahlas.

Od novembra 1989 do marca 1992 pôsobil v Koordinačnom centre Verejnosti proti násiliu ako jeho predseda. K politike sa však napokon nedostal a nastúpil na Federálny ústavný súd v Brne, kde pôsobil až do rozpadu bývalého spoločného štátu. V ďalších rokoch pracoval v brnianskej spoločnosti pre krajinnú ekológiu Low ako manažér. Stal sa koordinátorom programu Zelené stezky Greenways v Nadácii partnerství. Je tiež manažérom a podnikateľom.

SkryťVypnúť reklamu

Mikuláš Huba, ekológ a vydavateľ Bratislava/nahlas

Vyštudoval Univerzitu Komenského v Bratislave - na Prírodovedeckej fakulte absolvoval v roku 1978 štúdium geografie a stal sa vedeckým pracovníkom Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied, kde sa venuje environmentálnej geografii.

V 70. rokoch bol členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a vedúcim sekcie ľudovej architektúry. Podieľal sa na príprave národného parku Podunajsko a publikácie Bratislava - nahlas.V roku 1990 sa stal poslancom parlamentu, kde bol predsedom výboru pre životné prostredie.

Neskôr spolu s Josefom Vavrouškom spoluzakladal Spoločnosť pre trvalo udržateľný život. V roku 1996 sa spolu s profesorom Erazimom Kohákom stal prvým laureátom Ceny Josefa Vavrouška. Od roku 2006 je profesorom v odbore fyzická geografia a geoekológia. V parlamente pôsobil aj v predchádzajúcom volebnom období, keďže ho v roku 2012 zvolili za poslanca OĽaNO.

SkryťVypnúť reklamu

Vladimír Ješina, kameraman

Vyštudoval odbor kamery na pražskej FAMU, vstúpil do slovenskej kinematografie v 50. rokoch minulého storočia.

Na začiatku svojho profesionálneho pôsobenia v bratislavskom Štúdiu dokumentárnych filmov spolupracoval s režisérmi Pavlom Gejdošom, či Petrom Solanom, a nakrútili spolu dokument o spisovateľovi Fraňovi Kráľovi.

Neskôr prešiel do Štúdia hraných filmov a odvtedy vznikol celý rad dnes už legendárnych slovenských filmov, pri ktorých s kamerou stál – Šťastie príde v nedeľu, Jánošík, Pieseň o sivom holubovi, Fontána pre Zuzanu či Utekajme, už ide..

Stál tiež pri prvej slovenskej filmovej detektívke Muž, ktorý sa nevrátil. Pred dvoma rokmi získal cenu Kamera 2015 za celoživotné dielo.

Fedor Gál, sociológ, spoluzakladateľ VPN

Narodil v koncentračnom tábore Terezín, vyštudoval chemickú priemyslovku v Gottwaldove – dnešnom Zlíne a neskôr ak Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickejv Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

Bol členom redakčného kolektívu Bratislava nahlas. V priebehu Nežnej revolúcie bol spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu, viedol Koordinačné centrum VPN, neskôr sa stal predsedom tohto hnutia a poradcom vlády.

Na Univerzite Komenského pôsobil ako riaditeľ Ústavu pre sociálne analýzy. Neskôr pôsobil aj na Fakulte sociálnych vied Karolovej univerzity v Prahe. Po odchode z politiky sa presťahoval do Prahy, kde učil na univerzite a podnikal. Spoluzakladal českú televíziu Nova, V roku 1995 založil so synom v Prahe knižné vydavateľstvo GplusG. Pôsobil aj v rôznych nadáciách, medzi nimi Nadácii Milana Šimečku. Je členom Židovskej obce v Děčíne.

Marika Gombitová, autorka hudby a speváčka

Narodila v Turanoch nad Ondavou pri Stropkove a spievať začala ako trinásťročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1976 prijala ponuku Jána Lehotského pripojiť sa k jeho skupine Modus. V kapele sa zišlo silné spevácke trio Marika Gombitová, Miro Žbirka, Janko Lehotský.

Kapela Modus absolvovala počas piatich sezón niekoľko stoviek koncertov doma aj v zahraničí. V tomto období nahrala aj Gombitová svoje prvé dva albumy – Dievča do dažďa a Môj malý príbeh.

So skupinou Modus bodovali aj na Bratislavskej lýre, kde v roku 1977 dostali zlatú lýru za pieseň Úsmev. V ďalšom ročníku súťažila Gombitová ako sólistka s piesňou Študentská láska a vyspievala zlato v domácej i medzinárodnej súťaži. V roku 1979 získala za baladu Vyznanie striebro.Hrala hlavnú úlohu v populárnom TV muzikáli Neberte nám princenú. V novembri 1980 pri návrate z koncertu v Brne následkom dopravnej nehody ochrnula od siedmeho stavca nadol. Aj po nehode pokračovala v koncertovaní, jej dve koncertné turné trvali päť sezón.

SkryťVypnúť reklamu

Vystupovala s nimi po celom Československu a štyrikrát vypredala pražskú Lucernu. Dodnes sa jej hudobných nosičov predalo viac než milión. V ankete 100 najlepších slovenských albumov je zo všetkých interpretov zastúpená najvyšším počtom titulov – deviatimi albumami. Jej pieseň Vyznanie zvíťazila v ankete Hit storočia

Eva Kováčová, Liga proti rakovine

Absolvovala štúdium marketingu na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti neziskového sektora v oblasti podpory zdravia. Od roku 2002 zastáva pozíciu výkonnej riaditeľky občianskeho združenia Liga proti rakovine.

Už počas svojho pôsobenia v známej slovenskej advokátskej firme začala v roku 1997 organizovať benefičné koncerty pre Ligu proti rakovine, ktorých výrazný finančný efekt umožnil rozšírenie programov tejto neziskovej organizácie. Riadila organizáciu 15-tich ročníkov najznámejšej verejnej zbierky Deň narcisov, stála pri zrode a vybudovaní troch Centier pomoci Ligy proti rakovine, zriadení „náhradných domovov“ pre rodičov hospitalizovaných detských onkologických pacientov, zriadení psychologickej poradenskej siete na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Jozef Kroner, herec

Pochádzal z dvanástich detí. Začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu, pričom sa nikdy nevenoval akademickému štúdiu herectva. Začínal v Armádnom divadle v Martine.

Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku.

Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch ako Kubo, Živý bič, Rysavá jalovica, Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi, Sváko Ragan, Nech žije deduško O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera.

Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Je aj autorom viacerých kníh. V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec. Zomrel v roku 1998 vo veku 73 rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Zuzana Kronerová, herečka

Vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave, hoci pôvodne chcela študovať filológiu. V roku 1974 nastúpila do Divadla pre deti a mládež v Trnave a po čase prešla na bratislavskú Novú scénu. Pôsobila v SND a hosťovala aj v pražskom Národnom divadle. Jej domovskou scénou sa od začiatku 90. rokov stalo bratislavské Divadlo Astorka.

Počas hereckej kariéry stvárnila množstvo divadelných a filmových postáv a je jednou z najvýraznejších hereckých osobností slovenského kultúrneho života.

Z jej začiatkov je najznámejšia rozprávka Vymenená princezná, v ktorej si zahrala spolu s otcom. Túto rodinnú spolupráci si zopakovali napríklad v televíznej komédii Mišo.

Objavila sa tiež v Jakubiskovej snímke Nevera po slovensky, v komédii Ženský zákon, či seriáli Vivat Beňovský. Obsadzovaná je aj českými režisérmi. V roku 2001 sa stala držiteľkou Českého leva za vedľajší herecký výkon vo filme Divoké včely.

SkryťVypnúť reklamu

Marta Kubišová, speváčka, herečka

Dnes jedna z najznámejších českých speváčok pôvodne pracovala v Poděbradských sklárňach, do ktorých sa dostala po absolvovaní gymnázia. Spevácku kariéru začala s tanečnou skupinou, spievala v Poděbradoch a v Nymburku pri poobedných „čajoch“.

Neskôr sa dostala do pražského divadla Rokoko a začala spolupracovať s Václavom Neckářom a Helenou Vondráčkovou, keď pripravovali predstavenie Čekání na slávu. Jej pieseň Modlitba pro Martu sa stala pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 symbolom národného odporu. V tomto roku sa tiež sformovalo populárne trio Golden Kids, ktoré tvorili Kubišová, Neckář a Helena Vondráčková.

Posledné vystúpenie Golden Kids sa konalo v januári 1970 v Ostrave, keďže od februára mala zakázanú umeleckú činnosť. V nasledujúcich mesiacoch potratila a prežila klinickú smrť. Podpisom Charty 77, ktorej bola v rokoch 1977 – 78 aj hovorkyňou, sa jej sledovanie ŠtB ešte zhoršilo.

SkryťVypnúť reklamu

V decembri 1988 vystúpila po dlhej dobe na verejnosti na demonštrácii pri príležitosti 40. výročia vyhlásenia Deklarácie ľudských práv. Počas Nežnej revolúcie spievala z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí svoju Modlitbu pro Martu a tiež československú štátnu hymnu. Potom nasledovala reedícia albumu Songy a balady a už v roku 1990 štúdiové nahrávky a samostatné koncerty.

Ján Lazorík, etnograf, folklorista

Bývalý učiteľ slovenčiny a obranca nárečí až do konca svojho života zbieral a zverejňoval svoju zbierku ľudovej tvorivosti, vedomstiev a spôsobov života, ktorú sústredil v hornotoriskom kraji horného Šariša. V Krivanoch a Šarišských Michaľanoch vysadil 180 druhov rastlín rozličných odrôd v mičurinskej a prírodovednej stanici, ktoré tam založil.

V roku 1968 založil v Krivanoch folklórnu skupinu, v ktorej predstavoval aj ním preslávený ľudový uzdravovací tanec Ovčí Zdych. Podnietil založenie Hornotoryského folklórneho festivalu. V Krivanoch pracoval na vytvorení amfiteátra a zbierky ľudových drevorezieb, ktoré zhromažďoval v obci naďalej napriek vypáleniu skladiska sôch a iných artefaktov po kázni miestneho kňaza, ktorý ich označil za pohanské.

V roku jeho snaženie vyústilo do otvorenia Centra ľudovej kultúry a remesiel. Horlil za presadenie ľudovej kultúry v médiách a za založenie médií, ktoré by pôvodnú kultúru predstavovali. Stovky predmetov ľudovej kultúry zachránil a daroval Vlastivednému múzeu v Prešove. Zomrel v roku 2015 vo veku nedožitých 95 rokov.

Marta Ličková, protikomunistický odboj, prekladateľka

Významná slovenská prekladateľka z ruštiny, nemčiny, maďarčiny a ukrajinčiny. Preložila viac než 200 kníh.

Narodila sa v obci Baďan v roku 1926. Prekladom sa venovala aj jej staršia sestra Magda Takáčová a manžel Pavel, ktorý zomrel v roku 1988 po perzekúcii vtedajšou štátnou mocou. „Previnil“ sa kontaktom so sovietskym spisovateľom Alexandrom Solženicynom, s ktorým urobil exkluzívny rozhovor. Spisovateľ vtedy odhalil pre svet hrôzu sovietskych gulagov.

Následky pocítila aj Marta Ličková, keďže nesmela prekladať knihy v rokoch 1972 až 1989. Takmer 20 rokov preto jej preklady vychádzali na mená priateľov. Okrem ruskej klasiky (Dostojevskij, Čechov, Šolochov), to boli aj diela z nemčiny (Traja pátrači alebo Old Shatterhand) alebo knihy Johannesa Maria Simmela, z maďarské knihy Pétera Hunčíka.

Myrón Malý, zakladateľ Národného rehabilitačného ústavu Kováčová, lekár, pedagóg,

Narodil sa v Prešove, skončil Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Ako lekár pracoval v Leopoldove, Snine, Uliči.

V rokoch 1976 až 1984 pôsobil v rehabilitačnom ústave v Hrabyni-Chuchelnej. Roku 1985 prešiel do Kováčovej, kde riadil dostavbu nového rehabilitačného centra s celoslovenskou pôsobnosťou. Jeho riaditeľom bol roku 1987 a následne na dlhé roky aj od roku 1993.

Pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg, a to na Inštitúte fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Piešťanoch. Je držiteľom viacerých ocenení. Pred časom získal napríklad cenu Dar roka 2009 za to, že "sa neobmedzene venuje ľuďom a pomáha aj mimo rehabilitačného centra".

Robert Mistrík, významný vedec a chemik

Vyštudoval analytickú chémiu na Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a doktorandské štúdium absolvoval na Universität Wien v Rakúsku. Vo vedeckej práci pokračoval ako hosťujúci vedec na National Institute of Standards and Technolog, Gaithersburg v USA.

Mistrík v roku 1998 založil technologickú firmu HighChem, pôsobiacou v oblasti hmotnostnej spektrometrie, metabolomiky a chemických analýz, ktorú dodnes vedie. Pôsobil ako člen vedeckej riadiacej komisie v konzorciu zameranom na hľadanie biomarkerov rakoviny prsníka.

Je autorom patentu na identifikáciu malých molekúl vrátane nových diagnostických markerov zákerných chorôb a pôvodným autorom softvéru Mass Frontier, ktorý sa používa vo viac ako 2000 vedecko-výskumných a priemyselných laboratóriách na celom svete.

Vedie vývoj cloudovej databázy spektrálnych stromov s názvom mzCloud, ktorá umožňuje identifikáciu ľudských metabolitov, liečiv, dopingových látok, environmentálnych kontaminantov, drog a omamných látok. V roku 2009 sa stal laureátom vedeckej ceny „Hlava roka“ za najvýznamnejšiu inováciu. V roku 2012 bol zvolený a v roku 2014 znovuzvolený členmi medzinárodnej Metabolomics Society za jedného z riaditeľov. Je spoluautorom metódy prehľadávania hmotnostných spektier cez Google, ktorá bola publikovaná v Nature Biotechnology, v jedenom z najvýznamnejších vedeckých časopisov. Bol to počin, ktorý sa podaril vedcovi so slovenskej inštitúcie po 14 rokoch.

Petr Pithart, politik

Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe v roku 1962, pričom ešte počas štúdia sa stal členom Komunistickej strany Československa. Svoje členstvo v strane ukončil na protest proti okupácii vlasti v septembri roku 1968.

Po absolvovaní práv ostal na univerzite ako odborný asistent. Súbežne bol aj externým redaktorom Literárnych listov. Krátko bol študentom na Oxfordskej univerzite. Po návrate do vlasti a musel právnickú fakultu opustiť.

Po roku 1969 vystriedal niekoľko robotníckych profesií. Neskôr sa uplatnil ako právnik v stavebnom podniku, odkiaľ bol po podpísaní Charty 77 prepustený. V tom čase spolupracoval s ďalšími signatármi Charty 77 a angažoval sa pri zabezpečovaní a tvorbe samizdatovej literatúry. Trvale sa nemohol uplatniť ako právnik a pracoval ako záhradník, nočný strážnik, či pomocná sila v sklade. V roku 1989 sa zapájal do činnosti v Občianskom fóre, kde bol aj členom Koordinačného centra.

Na základe doplňovania poslancov vtedajšieho Federálneho zhromaždenia, českej časti Snemovne národov, sa stal v roku 1990 poslancom. Od februára 1990 do júla 1992 bol predsedom českej vlády. Angažoval sa pri vzniku Občianskeho hnutia, ktoré ako politické zoskupenie vo voľbách v roku 1992 neuspelo, keď nezískalo ani zastúpenie v zákonodarných zboroch.

Pithart sa potom krátkodobo do politického diania nezapájal. V roku 1990 sa stal docentom právnickej fakulty UK Praha a tiež predsedom Spoločnosti Bernarda Bolzana. V deväťdesiatych tokoch sa však stal dvakrát predsedom Senátu ČR, od roku 2004 bol jeho podpredsedom. V roku 2003 neúspešne kandidoval na funkciu českého prezidenta. Je autorom viacerých kníh.

Pavel Povinec, jadrová, environmentálna fyzika

Jadrový fyzik, ktorý pochádza z Ochodnice v okrese Žilina. Na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Univerzity Komenského v Bratislave pôsobí od roku 1965.

Dvanásť rokov pracoval v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) v Monaku, kde viedol laboratórium na výskum morskej rádioaktivity. Je uznávaným odborníkom v oblasti výskumu zriedkavých jadrových procesov a environmentálnej fyziky a patrí medzi zakladateľov týchto odborov na Univerzite Komenského.

Významne prispel k vybudovaniu urýchľovačového centra na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Zaoberá sa výskumom v oblasti environmentálnej rádioaktivity a prispel k zhodnoteniu globálnej a regionálnej radiačnej situácie po havárii v jadrovej elektrárni vo Fukušime.

Získal mnohé ocenenia na Slovensku i v zahraničí, napríklad ako člen IAEA tímu získal v roku 2005 Nobelovu cenu mieru za jeho príspevok k výskumu rádioaktivity morí a oceánov. V máji 2017 získal ocenenie Vedec roka SR.

Rudolf Sloboda, spisovateľ

Do školy chodil v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, ale po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave.

Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník. Nasledovala vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 – 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Ako dvadsaťročný časopisecky debutoval poviedkou Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou v časopise Mladá tvorba.

V rokoch 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena a roky bol aj dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe. Krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe.

Do literatúry vstúpil románom Narcis. Považovaný je za jedného z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach.

Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, po páde komunizmu sa prejavil aj ako talentovaný dramatik. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch v Devínskej Novej Vsi až do roku 1995, keď spáchal samovraždu obesením sa na bicyklovú reťaz.

László Szigeti, vydavateľ, Kalligram


V rokoch 1975 až 1989 pôsobil ako redaktor a dramaturg. V novembri 1989 sa stal zakladajúcim členom Maďarskej nezávislej inciatívy a členom Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu.

Od roku 1991 vedie vydavateľstvo Kalligram, pôvodne vydavateľstvo maďarskej literatúry, od roku 1996 vydáva aj knihy v slovenčine.

Vydáva maďarskú i slovenskú pôvodnú literatúru, diela európskych i svetových autorov v oboch jazykoch. Žije v Dunajskej Strede, má dvoch synov.

Martin Milan Šimečka, prozaik a publicista

Vyrastal v rodine filozofa, významného disidenta počas komunistického režimu, z tohto dôvodu mu bolo znemožnené štúdium, tak sa vyučil na učilišti v Slovnafte. Až do roku 1989 prešiel viacerými povolaniami (ošetrovateľ, predavač, plavčík, kurič a ďalšie).

Neskôr založil vydavateľstvo Archa, kde pracoval ako šéfredaktor až do roku 1996. V ďalšom období pracoval ako šéfredaktor týždenníka Domino fórum.

Od roku 1999 pracoval sedem rokov ako šéfredaktor denníka SME. Jeho ďalšie kroky viedli do českého týždenníka Respekt, kde sa stal šéfredaktorom, neskôr editorom. V súčasnosti pôsobí v Denníku N. Venuje sa aj literárnej činnosti.

Otto Šimko, účastník odboja

Narodil sa v roku 1924 v Topoľčanoch, v židovskej rodine súdneho radcu. Bol spolužiakom Rudolfa Vrbu, ktorému sa podarilo utiecť z Osvienčimu a podať správu o nacistických zverstvách.

Šimkova rodina sa vyhla transportu do koncentračného tábora, perzekúcii však nie. V roku 1942 museli nastúpiť do pracovného tábora v obci Vyhne. Počas Slovenského národného povstania sa pridal k 9. liptovskému partizánskemu oddielu. Po jednej zrážke s Nemcami ale musela jeho jednotka pred silným útokom ustúpiť.

Počas ústupu sa stratil, pretože pomáhal zranenému kamarátovi. Rozhodol sa ho dopraviť do nemocnice v Liptovskom Mikuláši.

V meste ho ale zatkla polícia a podrobila ho výsluchom. Utiekol a po zvyšok vojny sa skrýval. Po vojne vyštudoval právo. Keď ale v 50. rokoch začali politické procesy, ktoré boli motivované aj antisemitizmom, z práce ho prepustili. Živil sa ako robotnícky korešpondent. Neskôr vďaka znalostiam cudzích jazykov postúpil do zahraničného oddelenia. Počas normalizačných čistiek bol opäť prepustený a vrátil sa k povolaniu podnikového právnika.

Alta Vašová, spisovateľka

Pochádza zo Sevljuše na Zakarpatskej Ukrajine.

Vyštudovala matematiku a fyziku na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, do roku 1968 pôsobila ako učiteľka, potom dva roky ako dramaturgička Slovenskej televízie a následne začala písať na voľnej nohe – najprv v časopisoch ako Mladá tvorba, Romboid, Slovenské pohľady. V roku 1970 potom debutovala knižkou Zaznamenávanie neprávd.

Je autorkou viacerých próz pre dospelých aj pre deti a mládež, televíznych scenárov ak niekoľkých libret známych muzikálov. Za zbierku próz Ostrovy nepamäti sa stala v roku 2008 laureátkou ceny Anasoft litera.

Ilja Zeljenka, hudobný skladateľ

Patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20. storočia. Kompozične vychádzal z klasikov európskej moderny. Ich vplyv cítiť najmä v študentských prácach, no i neskorších skladbách.

Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Koncom 50. rokov reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu.

V 60. rokoch medzi niekoľkými vtedy patrónmi slovenskej hudby spôsobil rozruch svojimi skladbami, ktorými ako jeden z prvých nadviazal na postwebernovkú líniu.

Spolupracoval so Zvukovým pracoviskom Česko-slovenskej televízie v Bratislave a neskôr aj s Experimentálnym štúdiom Česko-slovenského rozhlasu v Bratislave. Výsledkom je množstvo scénickej a filmovej hudby. Venoval sa tiež filmovej hudbe. V roku 2004 získal Krištáľové krídlo za celoživotné dielo. O tri roky neskôr zomrel.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 688
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 518
  3. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 15 539
  4. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 14 751
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 584
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 958
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 414
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 7 310
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Eduard Šebo (3 ku 2)

Eduard Šebo patrí medzi najbohatších Slovákov.


Ranný brífing SME

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.


SkryťZatvoriť reklamu