Ekológ Mikuláš Huba vyštudoval geografiu na Prírodovedeckej fakulte UK a stal sa vedeckým pracovníkom Geografického ústavu SAV, kde sa venuje environmentálnej geografii.
V 70. rokoch bol členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a vedúcim sekcie ľudovej architektúry. Podieľal sa na príprave Národného parku Podunajsko a publikácie Bratislava/nahlas. V roku 1990 sa stal poslancom parlamentu, kde bol predsedom výboru pre životné prostredie.
Neskôr spolu s Josefom Vavrouškom spoluzakladal Spoločnosť pre trvalo udržateľný život. V roku 1996 sa spolu s profesorom Erazimom Kohákom stal prvým laureátom Ceny Josefa Vavrouška. Od roku 2006 je profesorom v odbore fyzická geografia a geoekológia. V roku 2012 ho zvolili za poslanca OĽaNO.
Na Nový rok ho prezident ocenil Radom Ľudovíta Štúra I. triedy.
V roku 1987 ste spolu s ďalším oceneným Jurajom Flamikom vydali knižku Bratislava/nahlas, ktorá bola viac o životnom prostredí ako o politike, no vzbudila veľký rozruch. Aká bola vtedy atmosféra?
„Atmosféra dožívajúceho režimu v bývalom komunistickom Československu bola dusná a nervózna, lebo súdruhovia nevedeli, ako majú zareagovať na gorbačovovskú perestrojku. Životné prostredie bolo v katastrofálnom stave, problém bol so znečisteným ovzduším, ale aj pôdou, vodou a celým potravinovým reťazcom.
Mestá boli schátrané a ich historické časti z veľkej časti nahradili panelové sídliská. Zdravotný stav a očakávaná doba dožitia nás radili na jedny z posledných miest medzi európskymi krajinami. Na druhej strane bolo vidieť čosi ako svetielko nádeje, ktoré sa po prvý raz spájalo aj s Moskvou a Gorbačovom. A atmosféra v bratislavskom ochranárskom hnutí bola tvorivá a nabitá neuveriteľnou plejádou rôznorodých aktivít.“
Václav Havel Bratislavu/nahlas označil za slovenskú obdobu Charty 77. Kedy ste si uvedomili, že manifest má aj politický význam?
„Primárne politický či celospoločenský význam mali mnohé naše aktivitu už pred Bratislavou nahlas. Ako otvorenú opozíciu nás moc začala vnímať až po tom, keď podrobnú informáciu o dokumente odvysielal Hlas Ameriky, v tom čase prominentná 'štvavá imperialistická vysielačka'. A podľa toho sa moc začala aj voči nám správať.“
Ličková, Povinec i Gombitová. Kto sú ľudia, ktorých vyznamenal Kiska? Čítajte Čo to znamená?
„Najskôr nás s Jurajom Flamikom opakovane vyšetrovala Generálna prokuratúra, lebo sa nádejala, že nás 'nachytá' na tom, že je to celé financované zo Západu. Až keď sa ukázalo, že táto stopa je pre nich neperspektívna, pretože na tlač sme sa poskladali medzi sebou a všetky ostatné práce sme robili zadarmo, prešli sme do rúk Štátnej bezpečnosti.“
Čo sa dialo potom?
„Všetkých autorov a autorky predvolali minimálne dvakrát. Pokyn znepríjemňovať nám život dostali aj naši zamestnávatelia. Počas schôdze nám niekto prestrelil okno a zranil jedného z nás. Namaľovali nám na dvere šibenicu v životnej veľkosti. Niektorým začali odpočúvať telefóny. Začali nám chodiť odporné anonymy. A viac ako dva roky (do novembra 89) nad nami visel Damoklov meč pripravovaného politického procesu proti nám za „protištátnu činnosť“ a iné „hrdelné“ delikty.
