Pre väčšinu ľudí sú to iba nevítaní hostia na povalách či balkónoch, vtáky, ktoré svojimi výkalmi špinia sochy a prenášajú rôzne choroby. Ale veľa z nich má za sebou hrdinskú minulosť. Často nasadzovali vlastný život, aby zachránili veľa ľudských. Toto sú príbehy niektorých z nich.
Holub patrí medzi najstaršie domáce zvieratá. Už pred tisíckami rokov sa priživoval na výsledkoch práce ľudí, ktorí ho chytali a jedli. Spočiatku slúžili holuby prevažne na obohatenie jedálneho lístka, no už staroveké národy zistili, že tieto vtáky majú skvelé letové schopnosti, zmysel pre orientáciu a sú také verné domovskému holubníku, že ich možno využívať ako poslov...
Holubiu poštu zaviedli v Sýrii, Perzii i Arábii. Aj správu o antických víťazoch olympiád priniesol do miesta ich bydliska holub.

V novovekej Európy bol chov poštových holubov najpopulárnejší na Západe, v krajinách ako Francúzsko, Holandsko, Nemecko či Anglicko. Chýrnymi šľachtiteľmi však boli predovšetkým belgickí chovatelia.
Prvý spolok chovateľov poštových holubov založili v roku 1825 v Liége a už o rok neskôr usporiadali prvé preteky z Paríža do Gentu. O tom, akú cenu mali poštové holuby, svedčí, že keď na začiatku prvej svetovej vojny vtrhla nemecká armáda do neutrálneho Belgicka, medzi jej prvé starosti patrilo vyrabovanie najlepších belgických holubníkov a ich zapojenie do nemeckých chovov...
Cher Ami zachránil stratený prápor
Vo vojne boli poštové holuby prvý raz využité počas francúzsko-pruského konfliktu v rokoch 1870 až 1871, keď nosili správy z vidieka do obkľúčeného Paríža.