BRATISLAVA. Slovenskí doktorandi nevidia svoju budúcnosť na vysokých školách. Vyplynulo to zo zistení terénneho výskumu projektu To dá rozum.
Doktorandi tvoria 4,9 percenta študentskej populácie na vysokých školách. Doktorandské štúdium má mnoho špecifík, ktoré ho odlišujú od bakalárskeho a magisterského stupňa.
Výskumné rozhovory
Členovia projektu To dá rozum sa formou skupinových rozhovorov po celom Slovensku rozprávali s doktorandmi reprezentujúcimi širokú škálu vedných disciplín.
Ako sa píše na blogu projektu, počas výskumu hovorili s doktorandmi o podmienkach, organizácii a obsahu doktorandského štúdia, aby zistili, čo doktorandom v ich štúdiu najviac chýba a či sa v budúcnosti vidia ako súčasť akademického prostredia.
Prvým zistením výskumu bolo, že väčšina účastníkov rozhovorov pokračovala v doktorandskom štúdiu na tej istej škole, kde absolvovali druhý stupeň štúdia.
Niektorí študenti, ktorí aj uvažovali nad zmenou školy, poukázali na to, že v školách často držia miesta svojim magistrom a inžinierom.
Keď sa členovia projektu pýtali doktorandov, ako ich škola pripravuje na vedeckú prácu, viacerým z nich chýbalo rozvíjanie schopností písať žiadosti o vedecké granty väčšieho rozsahu.
Zručnosť písať kvalitné a atraktívne vedecké projekty nenadobudnú, ak im nebude poskytnutá príležitosť byť súčasťou tohto procesu a ak pri tejto práci, ako aj počas celého štúdia, nedostanú spätnú väzbu na nedostatky a slabé stránky ich prístupu k vedeckej práci či ak nebudú systematicky podporované ich kvality a prednosti.
Mnohí z doktorandov označili za kľúčový vzťah so svojím školiteľom.
Okrem vedeckej práce by mali byť študenti doktorandského štúdia pripravovaní aj na pedagogickú činnosť, najmä ak ich vnímame ako budúcich vysokoškolských pedagógov.
Síce doktorandi v mnohých prípadoch vedú už od prvého ročníka cvičenia pre študentov prvého a druhého stupňa, oslovení doktorandi nie sú na učenie systematicky pripravovaní. Často, najmä tým menej motivovaným učiť, neostáva nič iné, len replikovať pedagogické prístupy, ktoré zažili na vlastnej koži.
Niektorí doktorandi sa sťažovali aj na to, že musia viesť predmety, na ktoré sa necítia adekvátne pripravení a sú mimo ich výskumnej špecializácie.
Zo školy chcú odísť
Ako píše na blogu analytik projektu To dá rozum Stanislav Lukáč, len veľmi malá časť účastníkov výskumu plánuje po skončení štúdia ostať pôsobiť na vysokej škole, skôr sa vidia v súkromnej sfére.
Nevýhodou pre mnohých nie je len neatraktívny nástupný plat na pozíciu odborného asistenta, ktorý je vo svojom základe po zdanení a odvodoch nižší ako doktorandské štipendium, no aj uzavretosť škôl.
Niektorí doktorandi vnímali možnosť získať miesto na škole za veľmi náročnú, keďže pri klesajúcej študentskej populácii sa mnoho pozícii odborných asistentov na školách neotvára.
