BRATISLAVA. Približne tretina územia Slovenska je ohrozená dusičnanmi pochádzajúcimi z intenzívneho poľnohospodárstva.
Najohrozenejšie je pritom územie západného Slovenska. V návrhu Envirostratégie 2030 to konštatoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.
Dusík uniká z pôdy
Vysvetlil, že v porovnaní s krajinami EÚ pôda na Slovensku obsahuje relatívne málo živín, čo vedie k vyššej spotrebe priemyselných hnojív, ktorá u nás rastie výrazne rýchlejšie než v ostatných krajinách EÚ.
Aj keď oproti roku 1990 sa situácia zlepšila o viac ako polovicu, dusík unikajúci z pôdy má stále negatívny vplyv na životné prostredie.
Kontaminovaná pôda sa vyskytuje prevažne v oblastiach s priemyselnou činnosťou a v horských a podhorských oblastiach. V poslednom čase nastalo zhoršovanie fyzikálnych vlastností pôd, ktoré sú čoraz kyslejšie.
Problémom je aj slabá absorpčná schopnosť pôdy z dôvodu uprednostňovania chemických hnojív.
To všetko znižuje poľnohospodársku produkciu a zvyšuje riziko nedostatku vody a sucha, ale aj povodní a vodnej erózie, ktorou je ohrozená viac ako tretina pôdneho fondu.
Plán protiopatrení
Výskyt znečisťujúcich látok v pôde sa bude podľa Envirostratégie celoplošne monitorovať a vyhodnocovať.
Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania chemických látok v poľnohospodárstve. Ekologická poľnohospodárska výroba by sa mala do roku 2030 rozšíriť na minimálne 13,5 percenta poľnohospodárskej pôdy, v súčasnosti zaberá 9,5 percenta.
Na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín a udržanie ich biologickej rôznorodosti, čo zabráni strate živín v pôde a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
Dôležitá je tiež hlboká orba a zaorávanie po vrstevnici, ktoré zvýši absorpčnú schopnosť pôdy a zabráni jej erózii. Pri zlom zaorávaní totiž dažďová voda odplavuje najúrodnejšiu hornú vrstvu pôdy.
Zároveň je nutné zvýšiť ochranu opeľovačov a biotopov vhodných pre nárast ich populácie. Odhaduje sa totiž, že až 75 percent plodín ako aj 90 percent kvitnúcich rastlín závisí od opeľovačov. V súčasnosti sú však vážne ohrozené najmä používaním pesticídov a pestovaním monokultúr.
Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde, na ktorú sa vrátia dreviny a trávnaté porasty.
Pásy zalesnenej časti poľa, solitérne stromy a ďalšie krajinné prvky totiž slúžia jednak ako koridory, vetrolamy, protierózne opatrenia a zároveň ako miesta výskytu rôznych chránených druhov rastlín a útočisko živočíchov.
Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu takzvaných bielych plôch, čo je poľnohospodárska pôda, ktorá už neslúži pôvodnému účelu a zároveň spĺňa kritériá lesa.
Právna úprava s takýmito územiami nepočíta. Biele plochy bude potrebné uviesť do stavu v súlade s katastrom a nastaviť v nich také obhospodarovanie, ktoré sú pre danú plochu najvhodnejšie.
Do budúcna sa vytvoria preventívne nástroje na zabránenie vzniku takýchto plôch.
MŽP nedávno zverejnilo prvý návrh Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030. Envirostratégia 2030 nastavuje systémové riešenia pre najväčšie environmentálne výzvy Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady, vody, lesy či klimatické zmeny.
Stratégiu pripravil Inštitút environmentálnej politiky pri MŽP na základe podnetov od 160 odborníkov a takmer 800 námetov od verejnosti.
