Ministerstvo práce sa síce po tragickej havárii opatrovateliek tvári, že chce situáciu slovenských žien pracujúcich v sociálnych službách riešiť, ale v skutočnosti sú to len minimálne zmeny. V rozhovore pre SME to tvrdí MÁRIA KOVAĽOVÁ z Asociácie odborných pracovníkov sociálnych služieb. Robiť opatrovateľky na Slovensku podľa nej často chodia ženy z úradu práce, ktoré takúto náročnú profesiu s platom 450 eur nezvládajú.
Máte pocit, že sa s témou opatrovateliek pohlo od tragickej havárie v polovici októbra?
„Áno, ale len v psychologickej rovine. Rozprúdila sa debata medzi občanmi aj riaditeľmi slovenských zariadení, ktorí začínajú mať veľký problém s nedostatkom opatrovateliek. Problém je, že tisíce žien odchádzajú von za prácou a u nás sa nemá kto starať o starých a chorých ľudí.“
Prečo by sme sa mali rozprávať o téme opatrovateliek na Slovensku?
„Dôležité je to preto, lebo práca opatrovateľky patrí k najnáročnejším povolaniam. Nie je to bežná činnosť, hoci existuje názor, že opatrovateľku môže robiť ktokoľvek, kto má starých rodičov a stará sa o nich. Je smutné, že okrem občanov majú tento názor aj niektorí politici, pracovníci ministerstva práce alebo riaditelia zariadení sociálnych služieb.
Čo musí dobrá opatrovateľka spĺňať?
„Opatrovateľka musí mať znalosti napríklad v oblasti psychológie a zdravotníctva, aby vedela posúdiť stav klienta. Potrebuje to napríklad v nočných službách, keď jej okamžite nevie poradiť odborník. Žiaľ, starostlivosť o situáciu opatrovateliek na Slovensku nie je dobrá.“
Spolupracujte občianskym združením Idem natrvalo domov, ktoré vzniklo ako reakcia na nehodu?
„Vítam iniciatívu aktivistiek občianskeho združenia, ale nespolupracujeme s nimi. Tieto ženy podľa mňa v zahraničí pracujú najmä pre peniaze a robili by tam aj inú prácu, ak by ju našli. Nie je to partner do diskusie o situácii opatrovateliek, ktoré sú na Slovensku.
Takisto sa treba zamyslieť nad návratom žien opatrovateliek z hľadiska aj pracovných skúsenosti. Niektoré ženy, ktoré sa nám vrátia z Rakúska a nastúpia do zariadenia sociálnych služieb, sa ľahko zapracujú a nielen ony sú spokojné, ale aj ich zamestnávatelia. Máme však aj ďalšie skúsenosti, kde sa nám zamestnali bývalé opatrovateľky zo zahraničia, ale rýchlo aj odchádzajú, pretože nedokážu zvládať fyzickú ani psychickú záťaž, ktorá vyplýva z počtu klientov a náročnosti na pracovný výkon. Pod takýmto tlakom a výkonnosťou v zahraničí nie sú.“
