BRATISLAVA. Mnohým druhom na Slovensku hrozí vplyvom človeka vyhynutie, ohrozené sú napríklad orchidey, motýle alebo obojživelníky.
Do roku 2030 chcú štátni ochranári preto obnoviť minimálne 15 percent zničených ekosystémov na Slovensku, a to najmä dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním plánov starostlivosti o tieto územia.
Návrh IEP:
- Do roku 2025 by bolo 50 percent rozlohy národných parkov bezzásahových, do roku 2030 by malo byť v najvyššom stupni ochrany až 75 percent ich rozlohy
Nutné je tiež zlepšiť vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody a účinnejšie bojovať s environmentálnou kriminalitou. Kompetencie štátnych organizácií v chránených územiach budú do roku 2030 integrované pod gesciou envirorezortu.
Tieto návrhy predložil Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia vo svojom návrhu Envirostratégie 2030.
Prehodnotiť systém chránených území
Systém chránených území nebol na Slovensku historicky budovaný na základe širokej odbornej diskusie a medzinárodných štandardov, ani jeden slovenský národný park nespĺňa napríklad podmienku prevahy území nenarušených ľudskou činnosťou.
Je preto nevyhnutné prehodnotiť systém chránených území ako aj jednotlivých stupňov ochrany na celom Slovensku, ktoré má v porovnaní so zahraničím vysoký podiel chránených území na jeho celkovej rozlohe.
Zonácia Tatranského národného parku je pre Sólymosa prioritou Čítajte Tie však často vznikali bez dostatočnej spolupráce s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, vlastnícke vzťahy preto treba doriešiť a postupne čo najviac pozemkov previesť do vlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov či dlhodobých prenájmov.
IEP navrhuje, aby do roku 2025 bolo 50 percent rozlohy národných parkov bezzásahových, do roku 2030 by malo byť v najvyššom stupni ochrany až 75 percent ich rozlohy.
Maloplošné územia budú buď celé zaradené medzi bezzásahové, alebo budú zaradené medzi územia s aktívnou ochranou alebo sa rozdelia.
Keďže ochrana a starostlivosť o chránené územia nie je v mnohých prípadoch dostatočná, musia sa v nich uprednostňovať záujmy ochrany prírody pred ťažbou dreva, nerastných surovín, poľovníctvom či výstavbou.
Nové programy starostlivosti o chránené územia musia obsahovať merateľné ciele zlepšenia ich stavu a konkrétne opatrenia.
Slovensko okrem toho potrebuje vyššiu ochranu pralesov, mokradí, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity.
Starostlivosť o tieto ekosystémy budú vykonávať štátne organizácie ochrany prírody, ktoré by mali pravidelne aktualizovať červené zoznamy ohrozených druhov a biotopov a navrhovať opatrenia na ich záchranu.
Poľovníctvo i ťažba dreva musia podľa Envirostratégie 2030 podliehať väčšej kontrole a regulácii. „Pri určovaní lovu zveri budú aj vo voľnej krajine zohľadňované potreby ochrany prírody,“ píše sa v Envirostratégii 2030, v ktorej IEP navrhuje prepojenie stráže prírody, lesnej stráže a rybárskej stráže.
Najnižšia rovnomernosť rozloženia mestskej zelene v EÚ
V oblasti ochrany krajiny je potrebné zachovať a obnoviť „charakteristické formy krajiny v súlade s historickým a prirodzeným kontextom“. Tento koncept sa bude okrem prírody mimo chránených území týkať aj územného plánovania.
„Územné plánovanie zabezpečí vyvážený vzťah medzi potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím,“ zdôraznil IEP.
Na Slovensku je podľa dokumentu tretia najnižšia rovnomernosť rozloženia mestskej zelene v EÚ. Podiel zelene v mestách sa má preto do roku 2030 zvýšiť na 40 percent, pričom všetci obyvatelia krajských miest musia mať k zeleni prístup do 10 minút chôdze.
„Už pri plánovaní a vypracovaní projektov výstavby v mestách bude zavedená povinnosť minimalizovať úbytok zelene a drevín,“ uvádza Envirostratégia.
