BRATISLAVA. „Prečo sa v roku 1968 našiel jediný statočný človek František Kriegel a prečo sa všetci ostatní „podělali“ strachem“, pýtal sa český prezident Miloš Zeman počas svojho prejavu pri príležitosti slávnostného začiatku osláv stého výročia vzniku ČSR a 25. výročia vzniku ČR.
Zeman rečnil k výročiu vzniku Československej republiky, kritizoval Dubčeka Čítajte „Najskôr tieto idoly dostali funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia, potom klesli na veľvyslanca v Turecku, a potom už ani to nie,“ hovoril Zeman v zjavnej narážke na Alexandra Dubčeka, ktorý sa krátko pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy snažil v Československu vybudovať takzvaný socializmus s ľudskou tvárou.
Dubček totiž po okupácii prešiel všetkými menovanými funkciami a napokon od roku 1970 pracoval ako mechanizátor pre podnik Západoslovenské štátne lesy.
„V prvých rokoch normalizácie fungovala zásada, ak to preložím zo zdvorilých fráz, že musím zostať vo svojej funkcii, inak by tam prišla ešte väčšia sviňa ako ja,“ hovoril Zeman s tým, že práve táto zásada viedla k hlbokej demoralizácii Československa a nádej prišla až s novembrom 1989.
Maďarič sa ohradil
V dokumente Českej televízie k 30. výročiu okupácie sa o Dubčekovi ako o zbabelcovi vyjadrovali viacerí českí chartisti a disidenti. Nevedia mu odpustiť najmä fakt, že ako predseda Federálneho zhromaždenia podpísal takzvaný „obuškový zákon,“ na základe ktorého potom policajti mohli biť chartistov na námestiach.
„Je iné byť hrdinom dnes, keď vás nikto neohrozuje a iné byť statočným v čase totality," hodnotí Zemanov výrok historik Dušan Kováč. Vysvetľuje, že na obdobie augusta 1968 sa nedá pozerať z dnešného uhla pohľadu tak, ako to urobil český prezident. O tom, ako budú Dubčeka postupne odsúvať na druhú koľaj vo verejnom živote sa podľa Kováča aj tak rozhodlo v Moskve, on sám s tým veľa urobiť nevedel.
“V prvých rokoch normalizácie fungovala zásada, že musím zostať vo svojej funkcii, inak by tam prišla ešte väčšia sviňa ako ja.
„
„Alexandra Dubčeka si vážime predovšetkým za to, že umožnil obrodný, demokratizačný proces začiatkom šesťdesiatych rokov,“ reagoval na kritiku Dubčeka minister kultúry Marek Maďarič. Pozitívnu úlohu podľa neho zohral aj po novembri 1989, pretože spoluvytváral priateľské vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi.
Za nevhodné považuje Zemanove vyjadrenia aj slovenské ministerstvo zahraničia. „Nielenže nezodpovedajú objektívnemu zhodnoteniu Dubčekovej úlohy, ale sú tiež v rozpore s cieľom využiť spoločné pripomenutie si významných výročí v tomto roku na posilnenie vzájomnosti medzi Slovákmi a Čechmi," napísal hovorca ministerstva zahraničia Peter Susko.
Slávnostná večera
Zeman vo svojom prejave hodnotil uplynulých sto rokov českej a slovenskej štátnosti a postupne komentoval všetky zlomové okamihy, ktoré Československo zažilo. Expresívnym vyjadreniam sa nevyhol ani pri komentovaní februára roku 1948.
„Uvedomte si, že (v súvislosti s februárom 1948) sa stále hovorí o komunistickom puči. Ale keby nebolo niekoľkých blbých ministrov, ktorí podali demisiu, nebolo by možné, aby sa Klement Gottwald oháňal ústavnosťou tohto puču,“ hovoril Zeman.
Na slávnostnej večeri na Pražskom hrade, ktorá sa konala necelý týždeň pred prvým kolom českých prezidentských volieb, Zeman rečnil aj v prítomnosti slovenského premiéra Roberta Fica a českého predsedu vlády Andreja Babiša.
Slovenská vláda pritom práve v stredu schválila vznik komisie, ktorá bude navrhovať kandidátov na cenu Alexandra Dubčeka, odovzdávať by ju mal premiér. Fico, ktorý sa silno hlási k Dubčekovmu odkazu agentúre ČTK len odkázal, že sa mu páči, že Česi majú prezidenta, ktorý si „povie, čo chce."
Beata
Balogová
