Bola na sneme vôbec nejaká úvaha, že by ste neboli predsedom Progresívneho Slovenska vy?
„Bola taká úvaha. V Progresívnom Slovensku sú mnohí jednotlivci, ktorí majú manažérske zručnosti, vedia vystupovať, majú všeobecný rozhľad, nemáme pochybnosti o ich morálnom základe. Ľudia ma však ako lídra vnímali asi najmä preto, že ja som ich oslovoval. Tím sme totiž dávali dokopy ešte dávnejšie, a to aj s nebohým Martinom Filkom. Hoci nechcem, aby to vyznelo, že ma do toho ostatní donútili a ja som nechcel. Sme partia extrémne sebavedomých a kompetentných ľudí, kde nikoho neuráža, že je niekým vedený.

O Progresívnom Slovensku sa často hovorí, že je bratislavskou stranou. Dali ste ustanovujúci snem do Žiliny, aby ste to vyvrátili?
„Snem bol v Žiline z praktických dôvodov. Máme ľudí z celého Slovenska, a teda sme sa chceli stretnúť niekde v strede. Po druhé sme stranou, ktorá veľmi stráži svoje výdavky. V Žiline sú náklady oveľa menšie ako by boli v Bratislave. Naše peniaze chceme investovať skôr do ľudí, odborného zázemia, či kampane. Sme teda taký lowcost startup. Čo sa týka kaviarne, stále tomu nerozumiem. Som zo Spišskej Teplice, Mišo Truban je z Kysuckého Lieskovca, Martin Dubéci z Košíc. Chodíme po krajine, zakladal som firmy po celkom Slovensku. Poznám túto krajinu určite viac ako veľká väčšina ľudí, ktorí povedali, že sme bratislavská kaviareň.“
K zvoleniu predsedníctva ste urobili veľkú akciu, no nepredstavili ste na nej žiadne nové tváre. Prečo? Už nebudú?
„Okolo Progresívneho Slovenska sa točia veľmi zaujímaví ľudia. Mnohí z nich na sneme aj vystúpili. Sú nám hodnotovo blízki. Máme však dva roky pred voľbami a aktivizácia v politickom hnutí je na Slovensku diskriminačná vec.“